V kalendári patrí dnešok Dňu matiek. Mali by sme však na ne myslieť stále. Tak, ako ony na nás. Matka. Od stvorenia sveta symbol lásky, nevyčerpateľnej sily. Chráni svoje dieťa a stará sa oň, kým nevyletí z hniezda. Ba aj potom. Pribudne vnúča, pravnúča. Tak je to po celé generácie. Dokáže ukryť bolesť, odpustiť. Usmiať sa, zabudnúť na krivdy. Privinúť k sebe zblúdilého syna, dcéru. Aj keď život vyhasína, ešte ho pohladká. A prosí, keď už tu ona nebude, nech Boh opatrí jej dieťa.
História Dňa matiek siaha až do obdobia antiky. Už v starovekom Grécku oslavovali ženu ako darkyňu života. Bolo to 250 rokov p. n. l. v podobe slávností na počesť matky všetkých bohov – bohyne Rhey. V novodobej histórii sa dostal sviatok do povedomia na prelome 19. a 20. storočia, a to vďaka Američanke Anne Marie Jarvisovej.
Po tom, ako v roku 1907 zomrela jej matka, začala viesť kampaň za vyhlásenie dňa venovaného matkám. Už o dva roky neskôr ho oslavovali v 45 štátoch USA. Iniciatíva vyústila 8. mája 1914 do oficiálneho vyhlásenia druhej májovej nedele za Deň matiek Kongresom USA. Neskôr podpísal prezident Woodrow Wilson dokument, v ktorom tento deň vyhlásili za celoamerický národný sviatok. Dátum druhej májovej nedele sa rozhodli prijať za svoj takmer všetky krajiny na svete.
V Československu sa začal oslavovať v roku 1923. Zásluhu na to má najmä Alica Masaryková, dcéra prezidenta T. G. Masaryka a emancipovaná predsedníčka Československého Červeného kríža. V 50. rokoch Deň matiek v komunistickom Československu a ostatných proruských krajinách nahradili marcovým Medzinárodným dňom žien. Tradíciu obnovili na Slovensku až po roku 1989. Oslavuje sa druhú májovú nedeľu v roku.
