Dvadsaťročný Kristián Michalec bol tak prvým Čadčanom od roku 1989, ktorý reprezentoval Slovensko na vrcholnom podujatí medzi seniormi...
V Turecku ste si odbili svoje prvé majstrovstvá Európy medzi seniormi. Ako vyzerala vaša cesta za nomináciou na podujatie takéhoto rangu?
– Vopred boli dané nominačné turnaje, za ktoré sa získavali potrebné body a taktiež reprezentačné sústredenia. Na základe týchto kritérií sa vyberali reprezentanti v jednotlivých kategóriách. Veľmi dôležité boli majstrovstvá Slovenska, kde sme si zmerali sily v jednotlivých kategóriách. Tam sa ukázalo, kto má vstupenku na Európu viac menej istú. Ja som vyhral kategóriu mužov do 84 kg a stal som sa Majstrom Slovenska mužov v tejto kategórii. Zároveň som tak bol vybratý do tejto kategórie a aj družstva na ME.
Ako sa vám na šampionáte darilo?
– Šampionát takéhoto rangu medzi seniormi bol pre mňa premiérový a bolo to niečo úplne iné. Od celkového usporiadania, priebehu súťaže až po úroveň zápasníkov. V súťaži jednotlivcov som narazil na reprezentanta Belgicka, s ktorým som prehral tesne 1:0. Keďže on prehral ďalší zápas s Holanďanom 1:0 (neskôr tretí v tejto kategórii), nemal som šancu zabojovať v repasáži. Na druhý deň sme v súťaži družstiev (5 členné) narazili na Francúzov, ktorí boli favoritmi na titul. Prehrali sme 3:0. Francúzi postúpili nakoniec až do finále a my sme išli v repasáži s Talianmi, s ktorými sme prehrali tesne 3:2. Bola to veľká škoda, určite sme mali na víťazstvo. Žiaľ, nevyšlo to a tak sme ostali siedmi, naopak, v prípade výhry sme mohli zabojovať s Chorvátmi o bronz. V obidvoch stretnutia som nastúpil na rozhodujúce zápasy, čo bolo tiež veľmi náročné, keďže som musel vyhrať a nie len remizovať s veľmi skúsenými a špičkovými pretekármi. Ale jednoznačne to bola veľmi cenná skúsenosť a zážitok.
Sily ste si zmerali aj so špičkovými karatistami. V čom sú lepší, na čom by ste mali zapracovať, aby ste sa im vyrovnali?
– Väčšina týchto borcov sa karate venuje profesionálne, čo bolo poznať aj na ich výkonnosti. Zapracovať by som mal jednoznačne na dynamike, rýchlosti a hlavne prevedení techniky, pretože tá musí byť výrazná a naozaj stopercentná, aby vám ju rozhodca na takejto súťaži ohodnotil.
Už len účasť na ME je obrovským úspechom. Hovorili vám skúsenejší harcovníci z klubu, resp. tréneri, kedy sa takéto niečo podarilo karatistovi z Čadce?
– Podľa toho, čo som sa dopočul, tak karatista z Čadce štartoval na ME seniorov (WKF) napsoledy v roku 1989. Pred takmer 30 rokmi to bol Jozef Kasaj.
Aké sú vaše ďalšie plány?
– Teraz si dám nejakú pauzu (doliečenie zranení) a potom by mi mala začať letná príprava kvôli nominačným turnajom na majstrovstvá sveta do Španielska. Neviem však, ako to budem stíhať, pretože mám ešte aj študijné povinnosti (letnú mesačnú prax) a chcel by som ísť aj na brigádu zarobiť si nejaké peniaze, ktoré by som chcel využiť na štúdium. Uvidím, ako to naplánujeme a upravíme s trénerom. Je veľká nevýhoda, keď sa človek nemôže venovať športu profesionálne. Len ťažko sa tak získava medaila alebo lepšie výsledky na najvyšších medzinárodných podujatiach.
Spoločné foto slovenskej reprezentácie z ME v Turecku. (zdroj: ARCHÍV K.M.)
