Článok pokračuje pod video reklamou
Skúsená režisérka Eva Matysová veľmi citlivo a pritom dôsledne upravila inscenáciu „Moje druhé ja“ podľa poviedky Mila Urbana „Svedomie“. Jej herecký súbor dobre vystihol dramatické okamihy deja, zdôraznené podmanivou hudbou aj výbornou choreografiou. Tak mohol svojou témou a hereckým nasadením čo „povedať“ pozorne načúvajúcim divákom. Predovšetkým vnímavej dospievajúcej mládeži, nielen o pokore, ale aj zodpovednosti za naše aj budúce životy...
Súťažné predstavenie „Trasovisko“ Štefana Králika divadla z Jakloviec ma až tak neoslovilo. Príčinou nebola závažná spoločenská téma, na ktorú herecký súbor s režisérom chceli upriamiť pozornosť, ale trocha slabý výkon hercov. Chýbal dramatický náboj predstavenia, asi aj preto, že hercov nebolo dobre počuť. Až na výnimky hovorili ticho, bez odpovedajúcich emócií. So zvýšenou zvedavosťou som išla na monodrámu autorov Mariána Lacka a Stanislava Rakúsa. Obidvoch poznám – nie osobne, ale pána Rakúsa, spisovateľa a filozofa, z publikovaných článkov o závažných témach, pána Lacka už z minulých ročníkov ochotníckej prehliadky.
Ilustračná snímka z predstavenia pod názvom Dvaja z 50. ročníka Palárikovej Rakovej. (zdroj: FRANTIŠEK UJHÁZI)Predstavenie pomenovali „Žobráci“ podľa novely Stanislava Rakúsa a bolo to pomenovanie symbolické, ako celá hra – dej monodrámy. Marián Lacko, skúsený herec, vyrozprával – zahral nám vynikajúco viac príbehov ľudí, s ktorými sa žobrák stretáva. Pomáha im radou aj príkladom, druhí to však nie tým istým vždy oplácajú. Pomaly stráca nielen ilúzie, ale aj ľudí, ktorých mal rád, od ktorých sa učil. Tak, ako pri príchode na javisko, „žobrák“, už starý, je stále tým hľadajúcim a s otázkou po minulej dávnej nádeji aj z javiska života odchádza.
Umelecky veľmi originálne prepracovaná úloha jedného herca, ktorá nám v skratke (prestavenie trvalo 33 minút) približuje radosti aj starosti, ale tiež to večné hľadanie, nádej človeka s veľkým Č, ma veľmi oslovila, emotívne „zasiahla“. Vďaka vám, pán Lacko, za tento umelecký zážitok aj tú nádej v hľadaní.
Posledné súťažné predstavenie z Medzibrodu „S brokovnicou na manžela“ bolo skôr ľudovou „prekáračkou“ z rodinného prostredia, len miestami úsmevné.
Aj tak – vďaka všetkým organizátorom za veľkú prácu pri tak náročnej, ale aj radostnej činnosti, ako je nielen objavovanie umeleckých talentov. Je to aj dobrý pocit pre diváka, obohatenie jeho duchovného života a tiež pripomenutie niektorých závažných rozhodnutí, ktoré by nemal opomenúť. Aby sa jeho život stal, ako sa hovorí – plnším, teda aj šťastnejším...
