Aké boli Vaše začiatky a ako dlho sa už venujete fotografovaniu?
– Fotografovaniu som sa začala venovať ako 14-ročná, čiže tento koníček ma drží už takmer šesť rokov. Chodievala som s rodinou do prírody a mama vždy zvykla brávať kompaktný fotoaparát. Zo začiatku som sa len prizerala, neskôr som začala fotiť aj ja. Približne dva roky som požívala kompakt. Na birmovku mi rodičia kúpili digitálnu zrkadlovku Nikon D3200, ktorú mám už štyri roky. Postupne som si dokúpila fotografickú techniku a začala fotografovať nielen prírodu, ale aj portréty, fotografie na oznámenia, fotografie rodín, detí, plesy...
Ešte ste stále študentkou na strednej škole. Kam budú smerovať Vaše kroky po jej skončení?
– Som študentkou štvrtého ročníka na Gymnáziu Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci, z čoho vyplýva, že som sa musela rozhodnúť, na akú vysokú školu chcem ísť. Najviac ma láka učiteľstvo matematiky a výtvarného umenia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici alebo učiteľstvo matematiky a estetiky/výtvarného umenia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Popri vysokej škole a po jej skončení sa chcem, samozrejme, aj najďalej venovať fotografovaniu.
Fotíte radšej prírodu, alebo ľudí?
– Fotografujem veľmi rada oboje. Najradšej tvorím portréty v exteriéri. Príroda ponúka najlepšie svetlo a rekvizity.
Čo máte najradšej na Kysuciach?
– Na Kysuciach mám najradšej prírodu. Milujem hory a skvelé cyklotrasy, v Oščadnici a z Krásna nad Kysucou do Novej Bystrice.
Máte aj nejaký fotografický vzor? Sledujete prácu kysuckých fotografov?
– Vzor nemám. Myslím si, že každý fotograf ma môže v niečom inšpirovať. Každá fotografia je iná a jedinečná. Dôležité nie je, na čo sa pozerám, ale čo vidím. Sledujem prácu amatérskych kysuckých fotografov aj profesionálov. Veľmi sami páči tvorba fotografa Jaroslava Veličku.
Čomu sa venujete okrem fotenia? Ostáva čas aj na nejaké koníčky?
– Koníčkov mám veľa, rada som mimo domu a získavam nové skúsenosti. Okrem fotografovania sa venujem výtvarnému umeniu, turistike, bicyklovaniu, lyžovaniu, plávaniu, cestovaniu, urbexu. Urbex je skratka od urban exploration, znamená to mestský prieskum, inými slovami, vkrádanie sa do opustených budov, odkiaľ si môžeme zobrať len fotografie, ktoré urobíme a zanechať len stopy. Navštívila som takto už veľa miest, napríklad opustený liečebný dom Machnáč v Trenčianských Tepliciach, nedostavanú nemocnicu Rázsochy v Bratislave, schátraný Kuneradský zámok. Urbex miesta som našla aj na Kysuciach, napríklad opustené škôlky, rodinné domy alebo firmy.
