Na úvod pripomeňme, že hrad Lietava vznikol v druhej polovici 13. storočia a v súčasnosti obe pamiatky patria k najväčším a najkrajším zrúcaninám na Slovensku. Považský hrad vznikol už v roku 1126.
Lietavský hrad mal niekoľkých majiteľov, spomeňme aspoň rod Balašovcov, kráľa Žigmunda, Pavla Kinižiho, Thurzovcov či Mikuláša Kostku. Pre zaujímavosť uvádzame, že sa tu narodil azda najznámejší človek v uhorskom kráľovstve, Juraj Thurzo. Hrad mal nielen obytnú, ale aj obrannú funkciu. V 16. storočí predstavoval malé hradné mestečko, vyrábali sa tu potraviny, zbrane i pušný prach.
V určitom období sa na hrade zdržiavala početná posádka, neuveriteľných 285 žoldnierov. Opis hradu z roku 1698 uvádza, že už nie je obývaný a nachádza sa tu iba archív, ktorý neskôr previezli na Oravský hrad. Lietavské sídlo potom už nikto neudržiaval, stavba chátrala a v rokoch 1870 – 1873 tunajšie majetky kúpil barón Popper.
V súčasnosti sa o čiastočnú sanáciu a konzerváciu stará Združenie na záchranu Lietavského hradu. Jeho predseda Ľubomír Chobot nám povedal: „Lietava patrí medzi najkrajšie a najväčšie zrúcaniny v miere zachovanosti v republike. Môže za to aj skutočnosť, že bol dosť vzdialený od civilizácie, takže, ako sa hovorí, ľudia ho nestihli rozobrať. Je to jeden z najväčších skvostov v rámci hradnej architektúry na Slovensku. Náš princíp práce spočíva vo využívaní pôvodných technológií, to znamená, že používame vápenné malty a dodržiavame tradičné kamenárske a pracovné postupy.“
Hradné múry majú zachované otvory okien, vstupy a architektonické detaily či nábehy kamenných gotických rebier v bývalej kaplnke. Oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, profilované ostenie nevynímajúc. A spomenúť musíme aj kamenné konzoly bývalého arkiera a zvyšky omietok. Na hrade pracujú od roku 2008 aj archeológovia. V takzvanom delostreleckom rondli tu napríklad vykopali vzácny renesančný dezertný nožík, no najviac práce majú s keramickými úlomkami mís a džbánov.
Lietavský hrad stojí na strmom hrebienku v nadmorskej výške 635 metrov. Svetový pamiatkový fond ho v roku 2009 zapísal do zoznamu najohrozenejších pamiatok. (zdroj: MILAN MATUŠINSKÝ)Z Lietavského hradu je krásny výhľad do širokého okolia, stojí na strmom hrebienku v nadmorskej výške 635 metrov a nachádza sa desať kilometrov od Žiliny. Jeho výnimočnú historickú hodnotu uznal aj americký Svetový pamiatkový fond, ktorý v roku 2009 zapísal hrad Lietava do zoznamu najohrozenejších pamiatok na svete.
Ďalšou zaujímavou destináciou je Považský hrad. Pamiatka, nazývaná aj Bystricou alebo Bystrickým hradom, leží na pozoruhodnom brale vo výške takmer päťsto metrov nad morom štyri kilometre od Považskej Bystrice.
Zaujímavá a mimoriadne bohatá je jeho história. Počiatky osídlenia hradného kopca siahajú podľa archeologických nálezov do obdobia púchovskej kultúry.
V staršej literatúre sa uvádza nedoložený vznik hradu v roku 1126. Prvá písomná zmienka je však až z roku 1316. Hrad mal mnohých majiteľov, jedným z prvých bol Matúš Čák Trenčiansky. Po moháčskej bitke v roku 1526 bol hrad centrom lúpežných výbojov Jána a Rafaela Podmanických a po ich smrti sa dostal do vlastníctva významného magnátskeho rodu Balašovcov. Tým však čoskoro prestal vyhovovať a v roku 1631 si na úpätí hradného kopca postavili kaštieľ Burg.
V časoch najväčšej slávy bývalo na Považskom hrade štyristo ľudí vrátane panstva, služobníctva a vojska. Posledným majiteľom bol barón Popper, ktorému štát na začiatku 20. storočia hrad znárodnil. V súčasnosti sa o pamiatku starajú dobrovoľníci zo Združenia hradu Bystrica. Podľa slov Miroslava Tichého v areáli okrem iného v tejto sezóne zrekonštruovali arkier, premurovali korunu a opravili severnú stenu paláca a rovnako ošetrili aj obrannú vežu.
Sedemstoročný hrad, z ktorého sú nádherné výhľady na okolie, v tomto roku navštívilo približne 10-tisíc ľudí. Pripomíname, že pamiatka je celoročne prístupná, ale výlučne na vlastné riziko.
Lietavský a Považský hrad sú pre domácich i zahraničných nadšencov histórie a kultúry jednoznačným lákadlom. Zároveň sú zdrojom pozoruhodných informácií o našich predkoch, preto ich neobíďte.
