Ochranári evidujú v týchto dňoch množstvo telefonátov, ale aj osobných návštev ľudí, ktorí nájdu v prírode, alebo vo svojom okolí mláďatá.
Úmysel je dobrý, ide však o porušenie zákona
Najmä vtáčatá opúšťajú hniezdo, pričom nemajú celkom vyvinuté operenie a rozptyľujú sa po okolitých konároch stromov, či v kroví, na zemi a odtiaľ sa svojím ozývaním dožadujú potravy od svojich rodičov. Ochranári vysvetľujú, že práve v období, keď mláďatá nevedia lietať, ale sú už mimo svojho hniezda, sa stáva, že ľudia takýto nález považujú za „vypadnuté mláďa". Pristupujú k nemu častokrát s dobrým úmyslom a snažia sa ho zachrániť. Donesú ho do záchranných zariadení, chovných a rehabilitačných staníc, na Správy národných parkov a Chránených krajinných oblastí, alebo priamo k „ochranárom“.
Upozorňujú, že ide o zlé rozhodnutie, navyše aj porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny. „Práve teraz je obdobie nesamostatných mláďat od opustenia hniezda do dosiahnutia schopnosti lietať, ktoré potrvá približne ešte tri až štyri týždne,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Milan Boroš. Podľa jeho slov veľa ľudí sa v týchto dňoch vyberie do prírody a snaží sa najmä mláďatám vtákov pomôcť, pretože vyzerajú bezmocne.
„Pokiaľ nie sú zranené, treba ich ponechať vo voľnej prírode. Napríklad dážďovník má malé nôžky, ale dobre vyvinuté krídla. Ak je na zemi, treba ho iba vziať a z ruky vie vyletieť,“ hovorí. Ako ďalej vysvetľuje, príroda sa vie sama o seba postarať. „Nesamostatné, no zdravé mláďatá sa pohybujú v blízkosti hniezd, ktoré sú dobre ukryté. Rodičia o nich vedia. Ak človek takéto mláďa zoberie, rodinka má problém,“ dodáva.
Najviac prípadov sa týka nájdenia mladých vtáčat
Zoológovia apelujú na verejnosť, aby mláďatá nebrala z ich prirodzeného prostredia. Tie sa v čoraz väčšej miere vyskytujú i priamo v mestách a obciach. Je to vraj logické, pretože tam nie sú poľovné revíry, nikto teda po nich nestrieľa.
Zoológ z CHKO Ponitrie Vladimír Slobodník informuje, že napríklad sojka, straka či drozd radšej vychovajú svoje mláďatá v takomto bezpečnejšom prostredí. „Preto nám narastajú frekvencie stretov vtáctva s ľuďmi, ktorí neraz nevedia, čo majú s takýmto mláďaťom na zemi robiť. Ak si nie sú istí, stačí jediná vec – telefonovať, teda kontaktovať pracovníkov ŠOP.“
Tí sa najčastejšie stretávajú s prípadmi nájdenia mladých vtáčat. Všetky druhy voľne žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v prirodzenom prostredí v členských štátoch Európskej únie sú chránenými druhmi, okrem holuba mestského typu. Akákoľvek manipulácia s chráneným živočíchom je zakázaná v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Človek sa tak v snahe pomôcť zdravému vtáčiemu mláďatku môže dopustiť priestupku. „Držba, preprava, manipulácia či odchyt chráneného druhu sa pokladá za porušenie zákona. V tomto prípade sa môže fyzická osoba pokutovať až do výšky takmer desaťtisíc eur,“ upozorňuje zoologička riaditeľstva ŠOP Andrea Lešová s tým, že ak ľudia nevedia posúdiť, či je mláďa zranené, alebo iba nesamostatné, môžu sa obrátiť na zverejnené kontakty príslušných záchranných zariadení, prípadne na tiesňovú linku 112.
Treba sa presvedčiť, či sa nezranili
Prípadov nájdenia mláďat pribúda najmä v týchto mesiacoch. Vylietavajú z hniezd, hoci ešte nie sú schopné samostatného života. Najmä z mestského prostredia nosí verejnosť na jednotlivé pracoviská ŠOP sovy, predovšetkým myšiarky, ale aj belorítky, či dážďovníky. „Apelujeme na všetkých, ktorí nájdu mláďa živočícha, aby ho nebrali z prírody. Treba sa presvedčiť, či nie je zranené,“ radí zoologička Mária Apfelová z Národného parku Veľká Fatra. Ak vidíte evidentné poranenie, krv alebo vykrútené krídlo, treba podľa jej slov kontaktovať pracoviská ŠOP, kde sa o neho postarajú.
Pokiaľ však ide o nesamostatné mláďatá, neberte ich z miesta nálezu. Pravdepodobne iba vyskočili z hniezda, vyleteli z neho. Zvyčajne sa ozývajú z vysokej trávy, krovia či v blízkosti stromov ak sú hladné. Rodičia ich podľa zvukov nachádzajú a nosia im potravu. Niektorí ľudia riešia problém, že čo keď ich nájde pes, mačka alebo iný predátor. „Môže sa to stať, no je to súčasť života a kolobehu prírody. Práve preto hmyzožravé druhy majú nadprodukciu mláďat. Tu by som poradila napríklad, aby mladé vtáča zdvihli zo zeme a dali ho na vyvýšené miesto,“ dodáva.
