Nedeľa, 24. september, 2017 | Meniny má Ľuboš, Ľubor
Pridajte si svoje mesto

V Riečnici sa stretnú obyvatelia zo zatopených obcí

Nečudo, že obyvateľom obcí Riečica a Harvelka sa v súvislosti s vodnou nádržou v Novej Bystrici vynárajú nostalgické spomienky. Pripravila ich totiž o domov.

Obyvatelia zatopených obcí sa čoskoro stretnú v Riečnici. Pripomenú si na časy predtým, ako ich domov zatopila voda. (Zdroj: WWW.RIECNICA.SK)

Stovky obyvateľov z obcí Riečica a Harvelka vysťahovali pre výstavbu nádrže v Novej Bystrici do okolitých miest a obcí, ale aj vzdialenejších kútov Slovenska. Domy a budovy asanovali, hroby exhumovali a preniesli na cintorín do Novej Bystrice.

Padli miestne školy, obchody a krčmy, ba aj drevený kostol v Harvelke. Posledný zostal ten v Riečnici, ktorý postavili v roku 1905 prevažne z darov amerických vysťahovalcov. Napokon sa ho podarilo zachrániť, aj keď bol pôvodne takisto určený na demoláciu. V súčasnosti slúži ako miesto stretnutí bývalých obyvateľov, keďže je jedinou pamiatkou na obce, kde žili, odkiaľ pochádzali ich rodiny.
Harvelka bola pôvodná osada obce Stará Bystrica, od roku 1950 patrila pod okres Kysucké Nové Mesto a od roku 1960 pod okres Čadca. V roku 1978 tam žilo 450 – 500 obyvateľov. Prevažná väčšina pracovala v ZVL Kysucké Nové Mesto, Tatra Čadca, OSP Čadca, JRD Pokrok Stará Bystrica, tiež dochádzala za prácou do Česka – Karvinej, Ostravy, Frýdku-Místku. Podobne to bolo s Riečnicou, ktorá mala ešte v roku 1970 1300 obyvateľov.

Rodáci sa stretnú v Riečnici

Jedným z riečnických rodákov je aj Milan Hablák, ktorý v súčasnosti pracuje ako advokát v Martine. V tejto obci žil s rodičmi a sestrou až do roku 1981, kedy sa museli vysťahovať.

V sobotu 1. júla sa uskutoční tradičné stretnutie rodákov zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka. „Tento rok sú organizátormi Poľovnícke združenie Riečnica – Háj v spolupráci s obcou Nová Bystrica,“ informuje jeden zo spoluorganizátorov Hablák.

Súčasťou bude tradičná svätá omša v riečnickom kostole, ktorá sa začína o 13. hodine a na ktorú všetkých srdečne pozývajú. „V tomto roku ide vlastne o 30. výročie, kedy zanikla posledná oficiálna inštitúcia v obci Riečnica a to farský úrad. Samotný Miestny národný výbor prestal fungovať v roku 1977 a jeho kompetencie prešli na Obecný úrad Nová Bystrica. V 70-tych rokoch takisto zanikli všetky dobrovoľné i spoločenské organizácie v obci. Napríklad Červený kríž, Slovenský zväz žien, SZM, a ďalšie,“ približuje históriu.

Radosť sa vždy prelína s nostalgiou

Stretnutia sa konajú pravidelne každý druhý rok, striedavo v Riečnici a Harvelke. Tentokrát to bude práve Riečnica.

„Prevláda na nich predovšetkým radostná nálada zo stretnutia ľudí, ktorí sa poznali, ich rodín. Niektorí sa nevideli aj desiatky rokov a žijú rozpŕchnutí po území celej bývalej ČSSR. Na druhej strane je tu však aj nostalgia, pocit krivdy a rozhorčenia,“ hovorí o atmosfére stretnutí.Vysvetľuje, že ľudia samozrejme chápali potrebu výstavby vodnej nádrže, ale spôsob, akým sa realizovala v obciach Riečnica a Harvelka, ťažko označiť za rozumný. „Vodná nádrž sa mohla postaviť v hociktorej z dolín na Bystriciach, alebo v inej časti Kysúc, nemuselo to však postihnúť také veľké množstvo obyvateľov, tobôž, zapríčiniť vysťahovanie celých dvoch obcí. Veď išlo o takmer 3-tisíc ľudí,“ konštatuje.

Za pole a lesy platia, úžitok nemajú žiadny

Ako ďalej vraví, keď sa s odstupom času napríklad porovná výstavba vodných nádrží na pitnú vodu Turček v okrese Martin, Staré Hámry v okrese Frýdek Místek či Mojš pri Žiline, faktom je, že tieto postavili tak, aby sa obce zachovali. „V našom prípade to bolo naopak. V sútoku riek z obidvoch obcí sa postavila hrádza tak, aby boli všetci obyvatelia nútení sa vysťahovať, pritom väčšia časť územia ostala nezaplavená,“ hovorí s trpkosťou.

Pokračuje, že ľuďom ostali v tzv. II. a III. zóne polia, lesy, za ktoré musia platiť poplatky a dane, no nemôžu na nich hospodáriť. Nadôvažok, lesy im tam vyrubávajú a ničia cudzí ľudia, prístup k svojmu vlastníctvu nemajú takmer žiadny.

„U bývalých obyvateľov prevláda názor, že vysťahovanie bolo cielené za účelom zrušenia týchto obcí. Faktom je, že ešte v 60-tych rokoch za hlbokého socializmu v nich prevládal spôsob hospodárenia súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorý vtedajšej fáze socializmu nevyhovoval,“ myslí si.

Približuje históriu aj informáciami, že obec Riečnica pôvodne patrila do Strečianskeho pánstva a okresu Žilina. Do okresu Čadca ju pričlenili administratívne v roku 1960 a už v roku 1967 vydali stavebnú uzáveru. Obidve obce nemohli žiadať a dostať žiadne investície, nedal sa zabezpečiť rozvoj.

Vraví, že ekonomicky silnejšie rodiny ihneď začali v beznádeji opúšťať svoje rodiská, začalo sťahovanie, ktoré skončilo až v 90-tych rokoch, kedy v Riečnici a Harvelke ostali už len tzv. neprispôsobiví, alebo sociálne odkázaní obyvatelia.

Konštatuje, že jednou z krívd a nepochopiteľných vecí je tiež skutočnosť, že v prípade Vodného diela Žilina obyvatelia obce Mojš dostali nielen novú obec v pôvodnom katastri, ale aj 5-násobky finančných náhrad za hodnoty, o ktoré prišli. „V Riečnici a Harvelke, napriek tomu, že išlo o prevažne súkromne hospodariacich roľníkov, dostali za pôdu minimálnu cenu a za výrobné prostriedky (mláťačky,kosačky, sekačky, povozy, atď.) nedostali nič, lebo vraj vyvlastňovacia výhlaška na to nepamätala. Aká to rovnosť občana pred zákonom,ktorá je nakoniec zaručená ústavou?“, pýta sa.

Pôvodní obyvatelia sú bezmocní

Na margo súčasnosti hovorí, že doliny sú veľmi poznačené výrubom lesov, prístupové cesty zničili lesné mechanizmy. Skutočnosťou je, ako vraví, že dochádza ku krádežiam dreva a pôvodní obyvatelia sú bezmocní.

„Podľa môjho názoru, najlepšou cestou ako zabrániť zneužívaniu vlastníctva pôvodných obyvateľov, by bola možnosť, za určitých podmienok, stanovených príslušnými úradmi a orgánmi štátnej správy, postaviť si jednoduché letné príbytky a možnosť nasťahovania sa do dolín.“

Sami ľudia vraj najlepšie vedia, kde majú hranice svojich lesov, pozemkov. „Dokážu posúdiť, ako si postrážiť svoje vlastníctvo. V súčasnej dobe sú doliny nestrážené, nechránené, ktokoľvek si môže robiť v zátopových oblastiach, takpovediac, čo chce,“ dodáva Hablák.


  1. Kysučan sa zrejme zastrelil podomácky vyrobenou zbraňou 339
  2. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 19. 209
  3. Voľby do VÚC 2017 Čadca: Zoznam kandidátov na poslancov 196
  4. Kulisári od susedov prerobili jeden z domov na krásny hostinec Foto 189
  5. Voľby do VÚC 2017 Kysucké Nové Mesto: Zoznam kandidátov na poslancov 140
  6. Počasie šarapatí! V oblasti odohrajú cez víkend len tri zápasy 113
  7. Náročnú časovku na Kasárne zdolalo 103 cyklistov 106
  8. Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 21. 89
  9. Pomôž mi nájsť domov 60
  10. S Kysučanmi v najrozmanitejšej krajine sveta Video 55

Najčítanejšie správy

Kysuce

Kysučan sa zrejme zastrelil podomácky vyrobenou zbraňou

Včera otriasla kysuckou obcou Nesluša tragická správa. V rodinnom dome našli 47-ročného muža, ktorý si pravdepodobne siahol na život.

Bábätká z čadčianskej pôrodnice 19.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v čadčianskej nemocnici a ich fotky sú zverejnené aj v MY Kysuckých novinách.

Voľby do VÚC 2017 Čadca: Zoznam kandidátov na poslancov

Do župy kandiduje 47 záujemcov o post poslanca. Krúžkovať budeme ôsmich.

Kulisári od susedov prerobili jeden z domov na krásny hostinec

Kysucký skanzen sa stal obľúbeným miestom filmárov. V uplynulých dňoch sa tam nakrúcala časť novej česko-slovenskej rozprávky Čertovo pero.

Voľby do VÚC 2017 Kysucké Nové Mesto: Zoznam kandidátov na poslancov

Do župy kandiduje 25 záujemcov o post poslanca. Krúžkovať budeme troch.

Blízke regióny

Najkratšia lanovka v Československu

V archíve našich MY Liptovských novín sme narazili na peknú spomienku, jednosedačkovú lanovku, ktorá vozila turistov k Demänovskej jaskyni slobody.

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Elán v martinskom Amfiku

Priaznivci skupiny Elán sa dočkali. Kapela v týchto chvíľach začína svoj koncert v martinskom Amfiku.

Hokejisti vyhrali aj druhý zápas, Dzubina si udržal čisté konto

Trebišov bol ťažším súperom než pred týždňom Rimavská Sobota. Naši duel prakticky rozhodli v priebehu 16. a 17. min, kedy hosťom strelili dva góly.

Všetky správy

Z KĽDR hlásili slabé zemetrasenie, už nehovoria o výbuchu

Otrasy najprv pripisovali ďalšiemu možnému testu.

Sagan: Okruh? Načo by som si ho dnes išiel pozrieť, veď zajtra ho uvidím

Peter Sagan v nedeľu zabojuje o tretí titul majstra sveta za sebou. Už nemám čo stratiť, hovorí.

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Mnoho vlajok, hluk i emócie. Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Kam vyraziť