Po desaťdňovom maratóne, počas ktorého absolvoval všetky možné zápasy svetovej špičky, sa stále dostáva do „reálu“. Keby ste mu pred rokom povedali, čo bude robiť 10. júna 2017, s veľkou pravdepodobnosťou by vás vysmial. Najproduktívnejší Kysučan v Slovenskej hokejbalovej extralige, hráč Protef Považská Bystrica, Slovenský reprezentant a šikovný center z Radole stále hľadá správny výraz na to, čo sa v jeho živote odohralo.
Lukáš Piják z Radole, majster sveta v hokejbale. Lukáš, ako ti to znie?
- Niečo neuveriteľné! Stále si to poriadne neuvedomujem, čo sme dokázali!
Keby si to započul pred rokom, keď si sa pripravoval na svoju sezónu s Protefom, čo by si na to povedal?
- O tom, kto by to povedal, by som si myslel, že je blázon a na niečom frčí... (smiech)
Sezóna 2016/2017 je už minulosťou a MS v Pardubiciach boli jej vrchol. Ako to s odstupom času hodnotíš?
- Dá sa povedať, že som mal dobrú klubovú sezónu. Počas základnej časti sa nám celkom darilo, hoci to v play-off nebolo také, aké by sme chceli, no vzhľadom k tomu, o čo sa v Považskej Bystrici hralo po minulé roky, to hodnotím pozitívne.
No a Majstrovstvá sveta Pardubice 2017?
- Záver ako z rozprávky. Je to ako splnený tajný detský sen. Sú to neopísateľné pocity, ktoré prajem každému zažiť! Som veľmi vďačný a myslím na každého člena našej výpravy. Každý urobil pre tento výsledok maximum. Naši tréneri, hráči, kustódi, vedúci mužstva, mediálna podpora, jednoducho všetci sa zaslúžili o to, čo dnes celé Slovensko oslavuje – Titul majstra sveta!
Čo rozhodlo o spanilej jazde Slovenska počas turnaja? Vyhrali ste všetko, čo sa dalo..
- Jednoznačne, vynikajúca partia! Od prvého zápasu sme si rozumeli stále lepšie a lepšie.
Ktorý zápas bol podľa teba na turnaj najťažší?
- Semifinále s Čechmi! Hrali sme pred rekordnou návštevou majstrovstiev sveta. Česi veľmi chceli a bolo to cítiť. Diváci ich hnali vpred. My sme si na striedačke nerozumeli skoro žiadne slovo, taký hluk bol v hale...
Keby si mal povedať, v ktorom zápase si doslova lietal a hral ho aj do rána?
- Zrejme zápas s Fínskom. „Nakopol“ ma gól Mareka Slováka a samozrejme aj môj premiérový gól na majstrovstvách sveta.
V tomto zápase si sa stal aj najlepším hráčom! Aké to bolo, počuť svoje meno pri záverečnom vyhlasovaní?
- Bolo to niečo neskutočné! Mal som zimomriavky po celom tele...
Keď si sa vrátil domov. Po tom všetkom, čo si za ostatných desať, dvanásť dní prežil. Čo ti napadlo na druhý deň ráno, keď si sa už zobudil vo svojej posteli?
- Že to všetko, čo pre hokejbal robím, má zmysel. Hodiny a dni trénovania, odriekania a pravidelnej prípravy sa úročia a ukazujú vo výsledkoch. Pre takéto momenty sa to oplatí robiť!
Čo môže inšpirovať majstra sveta do ďalšej práce?
- Myslím si, že ďalšie majstrovstvá sveta. Turnaj sa koná o dva roky na Slovensku. Naši ľudia budú hladný po úspechu, my ideme obhajovať titul. Motivácia je naozaj veľká!
Čo hovoríš na najužitočnejšieho hráča celých majstrovstiev sveta, Stana Petríka?
- Podľa mňa je Stanko Petrík hokejbalový Boh. Čo on dokázal chytiť. Ako pristupoval k zápasom a s akým kľudom riešil situácie.. Je to šaman a v Nitre by mu mali postaviť sochu. Myslím si, že hlavne vďaka nemu sme to dotiahli na vrchol. Veď do finále pustil v piatich zápasoch dva góly – neskutočné!
V podstate si historicky prvý kysucký majster sveta v hokejbale. Ako to celé vnímaš? Aké sú to pocity?
- Ešte si to možno poriadne neuvedomujem. Je to fantastické, čo sa deje, ale mysľou som „inde“. Uvidíme, možno keď si o dva o tri týždne sadnem na záhradu a popremýšľam nad tým všetkým, čo sa vlastne stalo, tak mi to snáď celé dôjde (smiech)
V publiku si mal tiež podporu, veď na jednej zo slovenských vlajok bolo tvoje meno..
- Prišli ma podporiť otec, sestra s priateľom, kamarátka aj sesternica Kika či krstní rodičia. Viem, že boli pozrieť aj Michal Ondrúšek, Michal Palarec, Tomáš Regec, Igor Šmiček a nejakí chalani z Čadce, ktorým sa ospravedlňujem, ale tých som nespoznal (úsmev).. No a samozrejme som cítil podporu od svojich starkých, ktorí mi veľmi držali palce na diaľku a pozerali priame prenosy. Všetkých, ktorí mi fandili si veľmi vážim a ďakujem!
Otázka na záver, ktorý bol pre teba najkrajší moment šampionátu?
- Keď sme zodvihli pohár majstrov sveta nad hlavu. Všade lietali konfety, ľudia nám tlieskali a my sme si to celé užívali priamo na ploche. Naozaj nádhera a zážitok na celý život!
