Aj keď fungujete už dlhé roky, stále veľa ľudí Stružielku nepozná. Mohli by ste nám ju predstaviť?
– Stružielka je občianske združenie, ktoré sa venuje postihnutým deťom. Navštevujú ju deti s rôznymi druhmi postihnutia, či už telesným, alebo mentálnym. Ako občianske združenie fungujeme už druhý rok, predtým sme patrili pod Kysucké kultúrne stredisko. Do Stružielky chodia deti nielen z Čadce, ale i z blízkeho okolia. Niektoré deti navštevujú špeciálnu školu, no mnohé z nich nechodia do školy vôbec a stretnutia s kamarátmi s podobným osudom sú pre nich veľkým zážitkom. V rámci integrácie so zdravými deťmi sú v Stružielke i deti z bežnej základnej školy, ktoré majú problém s komunikáciou. Spodná veková hranica našich detí je od 5 rokov. Mnohé sú už v dospelom veku, no svojím spôsobom sú stále deti.
Naším hlavným cieľom je vytvoriť týmto deťom podmienky, ktoré vedú k zlepšeniu a skvalitneniu ich života, sebapoznávaniu a samostatnosti. Prostredníctvom tvorivých dielní a rôznych aktivít sa snažíme o ich psychický i fyzický rozvoj bez rozdielu veku a postihnutia. Stretávame sa vždy jedenkrát do týždňa v čadčianskom dome kultúry. Tu deti pracujú v tvorivých dielňach, ktoré sú zamerané na arteterapiu, muzikoterapiu, logopédiu, dramatoterapiu a pohyb. Jednotlivé dielne často prepájame, záleží aj od toho, aký počet detí nám do Stružielky v daný deň príde. Všetko je na báze dobrovoľnosti, nevedieme žiadnu triednu knihu a deti k nám prídu vtedy, keď majú chuť a dovoľuje im to ich zdravotný stav. Učíme ich žiť v kolektíve seberovných ľudí, rozvíjame ich komunikačné i pohybové schopnosti. Vedieme ich k tomu, aby získali sebavedomie a v spoločnosti kamarátov obohacovali svoj vnútorný život. Snažíme pre nich pripravovať aktivity a upravovať jednotlivé činnosti tak, aby sa do nich zaradili naozaj všetci.
To znamená, že Stružielka je „otvorená“ počas školského roka?
– Áno, my fungujeme od októbra a končíme v júni. Náš školský rok je o mesiac posunutý najmä preto, lebo väčšina lektorov pracuje v školách a začiatok školského roka býva trochu hektický. Počas roka sú stretnutia prevažne v „kulturáku“, no snažíme sa navštevovať s deťmi aj rôzne iné inštitúcie v meste, do ktorých by samy určite nešli. Využívame podujatia Kysuckej knižnice, Kysuckej galérie i Kysuckého múzea.
Keď to spočítate, koľko detí navštevuje dielne?
– V utorky, kedy mávame dielne, príde do Stružielky okolo 25 – 30 detí. Zapísaných však máme 35 detí. Všetko záleží od ich aktuálneho zdravotného stavu, počasia alebo momentálnej situácie v rodine.
Aký počet ľudí sa deťom počas dielní venuje?
– V Stružielke pracuje šesť stabilných lektorov, ktorí sa deťom venujú počas celého roka. Mnohé potrebujú asistentov, ktorí nám pri mnohých aktivitách pomáhajú a tvoria súčasť našej stružielkovskej rodiny. Väčšinou sú to rodičia detí, ktorí si spoločne vymieňajú skúsenosti a navzájom sa podporujú.
Koľko deťom trvalo napríklad nacvičiť posledné divadelné predstavenie, s ktorým nedávno vystúpili?
– Na divadelné predstavenie sa pripravujeme v priebehu celého roka v dramatickej dielni. Skúšame, čo deti dokážu a veľakrát to necháme na ne. Aj keď máme určitú predstavu o tom, čo od nich chceme, deti nám často ukážu smer, akým sa bude predstavenie vyvíjať.
Stružielkari zahrali skvelé divadlo Čítajte Samotný nácvik predstavenia trvá možno tri stretnutia. Keby sme to nacvičovali dlhšie, deti to zabudnú. Dokonca aj v ten deň, kedy sa hrá divadlo, to mnohokrát zahrajú úplne inak, ako sme nacvičovali. Ak si zapamätajú aspoň dve tretiny z toho, čo treba, tak sme radi. Pomáhame im priamo v predstavení, hráme s nimi. Vedia, že sme im oporou, a tak hrajú s chuťou, radosťou a nemajú stres z toho, že to nezvládnu.
Pri divadle vám pomáha aj pán Zátek, ktorý dlhé roky pôsobí v Kysuckom Novom Meste ako úspešný divadelný režisér...
– Áno, pán Pavol Zátek je dlhoročným priateľom a lektorom Stružielky. Pracuje tu od jej začiatkov. Je divadelník a odborník, vie sa prispôsobiť schopnostiam detí a svojím humorom vytvára skvelú atmosféru. Deti ho doslova „žerú“. Veľmi nám však pomáha aj Ľudka Pišteková vo výtvarnej dielni, Kristínka Sikorová s logopédiou, Alenka Žabková s psychoterapiou a Nina Kopecká s tancom a pohybom. Ja sa venujem prevažne hudbe a spevu. Neoddeliteľnou súčasťou Stružielky je i Janko Ďurica, ktorého familiárne nazývame „stružielkovský dedko“. Spolu tvoríme úžasný tím, ktorý robí svoju prácu úprimne a s láskou.
Iba nedávno ste sa vrátili z detského tábora. O čo išlo?
– Z tábora sme sa vrátili práve minulú sobotu. Bol to už 24. ročník letného tábora Rotary Stružielka pre postihnuté deti. Ide o medzinárodný projekt RC Žilina a RC Ostrava. Tábor býva vždy na začiatku júna, jeho účastníkmi sú deti zo Stružielky a Múzickej školy Ostrava. Tábor sa organizuje striedavo v Čechách a na Slovensku. Tento ročník sa konal v Českej republike na Hornej Bečve. Cieľom týchto táborov je sociálna a kultúrna integrácia hendikepovaných detí a medzinárodná spolupráca. V závere tábora celá činnosť vyvrcholí spoločným vystúpením pre rodičov, priateľov a všetkých sympatizantov Stružielky. Pestrý tábor dopĺňajú popoludňajšie a večerné aktivity, ako sú hipoterapia, kvízy, súťaže a tvorivé stretnutia, ktoré majú deti veľmi rady, odreagujú sa a zažijú nádhernú priateľskú atmosféru. Bývajú to naozaj nádherné predstavenia, ktoré stojí za to vidieť.
Niektoré z detí navštevujú tábor už dlhé roky, a tak sa dobre poznajú a tešia sa z opätovného stretnutia. Počas tábora vytvoria neskutočné veci. K umeleckej hodnote predstavenia určite prispievajú i odborníci, ktorí sú lektormi na jednotlivých tvorivých dielňach. Vďaka ich profesionalite vznikajú priamo na tábore vysoko kvalitné piesne, kulisy i divadelné výstupy. Lektorom tohto tábora bol napríklad hudobník Juraj Haško, ktorý hráva v Radošinskom naivnom divadle či muzikálový herec z Ostravy Juraj Čiernik.
Takže to bola taká bodka za aktuálnym školským rokom?
– Poslednú tohtoročnú Stružielku sme mali uplynulý utorok, kedy sme navštívili s deťmi múzeum a výstavu lega. V priestoroch Kysuckého múzea sme ukončili ďalší úspešný školský rok.
Blížia sa prázdniny. Ako budete tráviť dovolenku, keďže ste povolaním učiteľka?
– V prvom rade by som si chcela oddýchnuť. Hádam mi dá každý učiteľ za pravdu, že hlavne koniec školského roka je poriadnym náporom a telo potrebuje načerpať novú energiu. Určite sa chcem ísť niekde vyhriať k moru, navštíviť rodinu a priateľov zregenerovať sa a nabrať sily. V auguste ma čaká týždenný tábor v spolupráci s OZ Leporelo z Martina.
Ostáva vám počas školského roka nejaký voľný čas? Ak áno, čomu ho venujte?
– Moja dcéra hrá stolný tenis, tak pomerne veľa času trávim v hale, či už na turnajoch, alebo na tréningoch. Pomáham pri rôznych aktivitách v stolnotenisovom klube. Rada si prečítam dobrú knihu a stretnem sa s priateľmi. Stružielka je môj koníček. Keďže som učiteľka, učím zdravé deti, musím konštatovať, že majú neskutočnú energiu a treba dať do práce s nimi veľa síl. Veľakrát sa cítim vyčerpaná, no deti v Stružielke ma doslova nabíjajú energiou. Sú vďační za málo a dokážu všetko úprimne prijať. Vždy ma obdaria úsmevom a dajú mi veľa lásky. Máme tu koniec školského roka a aj teraz, keď som sa vrátila z tábora Stružielky, cítim sa nabitá energiou, keď si uvedomím, čo všetko dokážu zo seba vydať ľudia s neľahkým osudom.
Čo by ste dodali na záver?
– Deti navštevujúce Stružielku mnohokrát siahnu na dno svojich síl, odkryjú, čo nevedeli a hlavne všetko robia s láskou, nehou a radosťou. Je veľmi dobré, že takéto zariadenie existuje a že sú ľudia, ktorí im chcú pomáhať. Stružielka nie je obmedzená počtom a budeme radi, ak k nám prídu aj iné, nové deti, pre ktoré môžeme vytvoriť príjemné priateľské zázemie. Ďakujem všetkým, ktorí nám držia palce, pomáhajú nám a podporujú nás.
