Áno! Štyridsaťtriročný rodák zo Staškova, ktorý sa preslávil nielen gólom do siete Realu Madrid v osemfinále Ligy majstrov, povedal súťažnému futbalu zbohom. Aj pri tejto príležitosti zorganizoval spoločne s FK Slávia Staškov na čele s prezidentom Petrom Fučekom futbalový zápas medzi Slovenskom a Českom, resp. duel, v ktorom sa stretli a v exhibičnom duchu si zmerali sily Rasťovi futbaloví kamaráti.
Hviezdne obsadenie
V sobotu 24. júna od 17. hodiny sa po ihrisku v Staškove pohybovali naozaj zvučné mená. Stovky divákov videli v bráne Jána Muchu, Miroslava Hýlla či Jaromíra Blažeka. Krokmi na trávniku nešetrili také esá ako Martin Jakubko, Igor Demo, Vladimír Labant, Radoslav Zabavník, Jozef Kožlej, Miroslav Barčík, Ľubomír Michalík, ale aj borci z Čiech ako Petr Papoušek, René Bolf a ďalší.
Exhibičné stretnutie, ktoré moderoval populárny Marcel Merčiak, sa skončilo nerozhodne 4:4. V rozstrele sa z víťazstva v pomere 2:1 radovali Česi. Nakoľko Rasťo Michalík v tomto zápase vypomáhal kamarátom z Čiech, aj tento duel zvládol víťazne. Hoci bol to práve on, komu Ján Mucha zneškodnil penaltu.
„Nemusel som mu to veru urobiť, ale aj tak vyhrali (smiech). Určite ešte bude mať niekedy možnosť penaltu premeniť v podobných zápasoch. Ja som mu hovoril, že ju nepustím. On zas, že ju dá. Asi som vyhral pivo,“ vtipkoval bývalý reprezentačný brankár Ján Mucha.
Z nepremenenej penalty si nerobil veľkú hlavu ani Rasťo Michalík, čo potvrdil slovami: „Jano potvrdil, že je skvelý brankár. Prajem mu, aby chytil nejaký dobrý angažmán, keď mu to v Slovane nevyšlo. Za tú penaltu sa, samozrejme, nehnevám (smiech).“
Nazývali ho nezničiteľný! V Ekstraklase odohral rekordný počet zápasov Čítajte Bol to rýchly technický hráč
Rasťo Michalík sa narodil 14. januára 1974 v Staškove, futbalovo vyrastal v Čadci. Pôsobil v Považskej Bystrici, Banskej Bystrici, Třinci, Dukle Praha, Slovane Liberec, Sparte Praha, tureckom Kayserispore, rakúskom Riede, Spartaku Trnava a po 20 rokoch sa vrátil do Čadce. Bol i kapitánom Sparty, získal s ňou dva tituly. Tri razy sa stal víťazom Českomoravského pohára (v Sparte raz, v Liberci dvakrát). V Lige majstrov odohral dvadsať zápasov, šestnásť v Pohári UEFA, dvadsaťjedenkrát reprezentoval Slovensko.
„Pamätám si na neho v tom najlepšom. Stretol som ho v Dukle, potom sme boli v Sparte, takže sme niečo spolu zažili. Nakoniec, zoznámil ma s manželkou, takže sa mu musím za to ešte poďakovať,“ povedal na margo Michalíka bývalý spoluhráč Petr Papoušek a pokračoval slovami, „bol to výborný hráč. Rýchly, s dobrou technikou, strelou, milimetrovými prihrávkami. Jednoducho, bol to rýchly technický hráč. Samozrejme, veľmi dobre si pamätám na ten zápas s Realom, v ktorom Rasťo prekonal Casillasa. Boli to krásne časy, tento duel je dodnes označovaný ako jeden z najlepších v dejinách pražskej Sparty.“
K pozitívnemu hodnoteniu sa pridal aj Vladimír Labant, ďalší z Michalíkových spoluhráčov v Sparte: „Dlho sme sa nevideli, Rasťo dal dokopy super partiu. A vyšlo to na jednotku. Diváci prišli vo veľkom počte, verím, že sa zabavili. Na staré dobré časy veľmi rád spomínam. Hrali sme veľké zápasy s veľkými mužstvami, takže je o čom občas podebatovať, je sa k čomu vracať.“
Posledné slovo patrilo Rasťovi Michalíkoví, ktorý v skratke zhodnotil vydarené podujatie. „S kariérou som sa rozlúčil pred týždňom víťazným domácim zápasom v IV. lige. Týmto exhibičným zápasom som si chcel uctiť chalanov, ktorí so mnou hrali futbal. Som rád, že prišli. Žiaľ, niektorí sa pre zranenie nemohli dostaviť. Som trošku prekvapený z toho počtu divákov, ktorí zavítali na štadión. Milo ma prekvapili, patrí im za to veľká vďaka. Čo sa týka zápasu s Realom Madrid a môjho gólu do siete Casillasa, tak na ten často nemyslím. Predsa, zo spomienok sa žiť nedá.“
