V tvorbe rezbára a sochára Jozefa Šímu zo Žiliny-Budatína rezonuje téma „Život a čas“. Umelecký talent zdedil po otcovi, akademickom maliarovi, s ktorým už ako dieťa maľoval v ateliéri. Rezbárstvu sa venuje od svojich pätnástich rokov. Vtedy svoju bolesť, ktorú spôsobila strata milovanej mamičky, vyžaloval do lipového dreva. Tvorba sa mu stala formou komunikácie – ako vnútornej, tak s blízkym i vzdialeným okolím. „Čas ukáže, v kom čo je, oddelí zrno od pliev, avantúry od tvrdej práce...“ Vystavené figurálne drevorezby a sochy svedčia o jeho zručnosti a cite pre krásu a detail.
Tvorba tokára Miroslava Lacka z Rudiny sa točí okolo motta: „Chcem hľadať v dreve ukryté krásno, čo vnútro dreva skrýva, odhaliť svetu roky, dni, vpísané bytím v jedno s nami... na dôkaz večnosti. Nemožno spútať stromy uniformou tvaru, veď každá časť má svoju tvár. Dní málo je na jeden život, chcieť povýšiť, tvary v tvár...“
O nachádzaní tejto krásy vypovedajú úžitkové a dekoračné bytové doplnky. Umeleckému sústruženiu sa venuje od roku 2002. Začínal tým najťažším – malými drevenými podstavcami pod vajíčka, ktoré za pomoci zubárskych frézok zdobil brúsenými motívmi. Jeho tvorba odkrýva jedinečnosť tvarov drevených predmetov, ktoré dokážu potešiť oči i dušu človeka. Prezrádzajú to i vystavené misky, dózy, vázy či kamene z rôznych drevín, ktorých krásu zvýrazňuje povrchová úprava prírodným voskom.
K pôvodným ľudovým technikám, ako je štiepanie, vruborez, vykružovanie, či vypaľovanie, sa vracia figurálna a zoomorfná tvorba umeleckého rezbára Miloslava Jaroša z Radole. Jeho tvorba bola v roku 2015 ocenená titulom Majster ľudovej umeleckej výroby, ktorý udeľuje ÚĽUV. Tvorba je podľa jeho vlastných slov „kreácia, zápas o niečo, čo má mať ozajstnú hodnotu, nie je to len – nemá to byť len akýsi stý koníček, vtáčik, figurálna plastika“. Inšpirácie hľadá v múzeách, skanzenoch i odbornej etnografickej literatúre. „Cieľom môjho výtvarného snaženia je „opatrne“, t. j. cez dôkladné poznanie etnografického materiálu premiestniť to, na čo zväčša dopadá okrem pohľadu zámerne hľadajúcich očí prach, prítmie a tma múzeí, galérií a neotvorených etnografických odborných kníh do nášho teraz, v ktorom mi veľmi chýba to nepochopiteľné ľudovo-amatérsky špecifické uchopenie a pretlmočenie života a človeka do akéhokoľvek materiálu.“
Použité rezbárske techniky a povrchové farebné úpravy presvedčivo zrkadlia autorov zámer. Výstava bude sprístupnená do 30. augusta.
Autor: Alena Mozolová
