V ich chovoch totiž táto choroba spôsobila nemalé škody. Bližšie nám o nej porozprával skúsený chovateľ Ján Kadík z Brezian pri Žiline.
Hemoragická choroba králikov, známejšia ako mor králikov, patrí medzi najnebezpečnejšie ochorenia, ktoré králika domáceho a divého môžu postihnúť. Pritom ide o pomerne novú nákazu, ktorú prvýkrát zaznamenali v roku 1984 v Číne a nedávno dokonca pribudla nová forma moru. V súčasnosti sa už vyskytuje v štyridsiatich krajinách na štyroch kontinentoch. Okrem úhynu má vplyv aj v súvislosti so zvýšenými nákladmi na vakcináciu a prípadnou prepravou králikov, preto si mnohí z chovateľov s týmto vysoko nákazlivým ochorením nevedia poradiť. Pri neočkovaných zvieratách je v prípade moru stopercentná úmrtnosť.
Chovateľ Kadík pripomína, že pôvodcom ochorenia je vírus, okruh vnímavých druhov zvierat je obmedzený na králiky európske s tým, že prenos moru je rôzny. Vírus sa prenáša vzduchom, prachom, bodavým hmyzom alebo nepriamo krmivom či chovateľskými pomôckami. A netreba zabudnúť ani nedostatočnú výživu a zlú zoohygienu. A aké sú príznaky králičieho moru? Spočiatku nenápadné – malátnosť, spavosť, nechutenstvo a po nich sa môžu pridružiť nervové príznaky, napríklad čiastočné alebo úplné ochrnutie. Nehovoriac o krvácaní z nosa, endéme spojiviek, modrofialovom sfarbení sliznice a kože na okrajových častiach tela.
Ján Kadík tvrdí, že najlepšou ochranou voči králičiemu moru je včasná vakcinácia, teda očkovanie. Zároveň pripomína, že chovatelia by mali osloviť predovšetkým odborníkov, teda veterinárov, pretože pri amatérskych zákrokoch môžu zvieratá vážne poškodiť. Veľký význam pri predchádzaní ochorenia má aj správne dodržiavanie vakcinačnej schémy, to znamená pravidelný očkovací režim. Priebeh ochorenia je totiž veľmi rýchly, králik uhynie po nakazení počas jedného až dvoch dní. Nehovoriac o tom, chovatelia nachádzajú svoje uhynuté zvieratá bez akýchkoľvek príznakov a až po prípadnej pitve sa nachádzajú nálezy v podobe krvácanín na pohrudnici, pobrušnici a obličkách.
Takže pri králičom more treba odporučiť iba precíznu hygienu v zajačincoch, kvalitnú a vyváženú stravu a pravidelné očkovanie pod dohľadom zverolekárov.
