Čo pre vás znamená vaša práca, ktorú možno v určitom slova zmysle takisto označiť za poslanie. Veď zachraňujete životy živým a často veľmi milovaným bytostiam.
- Ktorákoľvek profesia v medicínskej oblasti si vyžaduje celého človeka, obrovské nasadenie, neustále vzdelávanie a v neposlednom rade vysokú mieru profesionality, ľudskosti a pokory. Dôležité sú široké základy, na ktorých sa dá stavať. Strednú školu mam poľnohospodársku, takže družstvá som ešte zažil. Študoval som veterinárnu medicínu na špičkových veterinárnych univerzitách aj mimo Slovenska - v Lisabone a v Záhrebe. Po návrate som bol rozhodnutý založiť si vlastnú ambulanciu, kde budem pomáhať zvieratám. Klientela sa rozrastá, no nie je to len mojou zásluhou, ale mnohých ľudí, sympatizantov tejto ambulancie. Samotná práca so zvieratami je nesmierne zaujímavá, je potrebný obrovský rozhľad.
Vo vašej veterinárnej ambulancii sa venujete vakcinácii, chirurgii. Dokonca aj dentálnej medicíne. Pre mnohých, ktorí napríklad psa nevlastnia, je možno zaujímavé, že aj uňho je dôležitý takýto druh „hygieny“.
- Veterinárna medicína je pekná, o to však náročnejšia v rozmanitosti. Ak má byť veterinár dobrý, musí byť v prvom rade kvalitný anesteziológ, bez toho sa u zvierat často nedá nič robiť. Okrem toho musí zvládať internú medicínu, chirurgiu, oftalmológiu, gynekológiu, kardiológiu, ovládať parazitológiu, imunológiu, zootechniku, biochémiu, hematológiu, fyziológiu, toxikológiu,....je toho veľa. Okrem toho zvieracích druhov je veľa a majú svoje špecifiká.
Čo sa týka dentálnej medicíny, majitelia zvieraťa si najčastejšie všimnú zápach z ústnej dutiny u svojho miláčika, niekedy žltý či hnedý lem na zuboch. Ide o zubný kameň ktorý vzniká ukladaním minerálov zo slín a jedla do zubného povlaku. Ten môže spôsobiť až zápal závesného aparátu - paradontitídu. Preto ho treba mechanicky odstrániť, najvhodnejšie zubným USG. Na tvorbu tohto povlaku vplýva mnoho faktorov, o tom by bol samostatný článok. U malých plemien psíkov niekedy tiež nevypadnú mliečne zuby, tie je potom potrebné vytrhnúť.
Keď už sme pri ochoreniach zvierat, s akými najčastejšími prípadmi sa stretávate? Môžete spomenúť aj nejaké kuriózne?
- Je toho veľa. Časté sú otravy od jedovatých rastlín, rastlinných alkaloidov, chemických lepidiel, poľnohospodárskych hnojív, postrekov. Nasledujú otravy soľou, voňavkami, cez chirurgické operácie ako kastrácie, odstraňovanie nádorov, vlčích pazúrov, operácie pruhov, uší, až po amputačné chirurgie, ktoré sú vždy pre mňa smutné. Objavuje sa tiež veľa úrazov, ale aj interných chorôb, kožných či ušných ochorení. Časté sú parazity. A kuriózne prípady? Mal som napríklad v ambulancii otrávenú vydru. Alebo si boli začipovať pre susedské vzťahy kozu. Liečil som tiež celý chov pstruhov. Keď som mal pokazené auto, bežal som s antibiotikami 7 kilometrov ku chorej koze.
Myslíte si, že rovnako, ako u ľudí, aj u zvierat sa objavujú nové druhy chorôb?
- Výskum ide neustále dopredu, medicína je vzrušujúca oblasť. V časoch, keď som robil doktorát, pracoval som vo vedeckej oblasti, vytvorilo sa veľa odborných článkov. Mnoho z chorôb už bolo objavených, len sa im nevenovala pozornosť. Dnes, modernými metódami skúmania sa veľa mení. A mení sa rozšírenie druhov, pribúdajú nám napríklad nové parazity, pretože medzihostitelia potrební na ich vývin tu nachádzajú vhodné podmienky. Je to problém nepredstaviteľných rozmerov, veď pred 30-timi rokmi Kysučania nevedeli čo je to kliešť.
Byť veterinárom určite nie je jednoduché. Rovnako ako ľudia, aj zvieratká majú svoje nálady, lepšie - aj horšie dní. Navyše, keď ich trápi choroba, nemusia byť práve najprítulnejšie. Čo v takom prípade? Veď niekedy musíte pomôcť od bolesti aj veľkému „hafanovi“. Ako to zvládate?
- Myslím si, že každý má právo mať zlý deň. Komfort doktora ide bokom. Či je to kôň, pštros, či jedovatý had, pacient je prvoradý. Je to veľmi často náročné, robil som neraz ťažké operácie v teréne na pasienku. Za pacientmi chodievam za každého počasia. Služba zvieratám je priorita, veď som prisahal, musím sa prispôsobiť veľkým zvieratám i malým baktériám. Sme živé bytosti, musíme rešpektovať biologické cykly, a lekári zvlášť.

Na záver, akú radu by ste dali majiteľom? Pretože určite sú prípady, keď oni sami môžu za stav svojho „miláčika“. Čoho by sa mali vyvarovať?
- Určite ak máte šteniatko, investujte najviac doňho prvý rok. Keď zviera rastie, je to najdôležitejšie obdobie. Kúpa zvieraťa zďaleka nie sú všetky náklady, je to len začiatok. Ak by som mohol poradiť, navštívte veterinárneho lekára. Prevencia je totiž ta NAJ liečba. Ak sa už vyskytne nejaký problém, nečakajte, stav sa môže skomplikovať pomerne rýchlo. A ešte chcem poprosiť o trpezlivosť, keď operujem nezdvíham telefón, no keď sa mi dá, vždy hneď volám späť. V teréne, často na niektorých kopaniciach, alebo v murovanom chlieve, ani nie je signál. Snažím sa vždy robiť maximum v rámci možnosti.