RIEČNICA. V sobotu 1. júla sa uskutočnilo v Riečnici tradičné stretnutie rodákov dvoch zatopených obcí. Tento rok boli organizátormi Poľovnícke združenie Riečnica - Háj v spolupráci s obcou Nová Bystrica. Ako informoval jeden zo spoluorganizátorov, riečnický rodák Milan Hablák, účasť bola napriek počasiu celkom dobrá, podľa odhadu prišlo okolo 1000 ľudí. Počasie však návštevníkov až tak netrápilo. Skôr to bol pohľad na 11 kilometrov dlhý úsek cesty od priehradného múru ku kostolu, ktorý je doslova v dezolátnom stave.
„Niekto pravdepodobne naschvál, akože na opravu cesty, navozil na ňu makadam, preto bolo veľa defektov. Niekomu by zrejme vyhovovalo, keby tam bývalí obyvatelia nechodili vôbec, aby sa tam mohlo šafáriť v lesoch,“ konštatuje.

Stovky obyvateľov z Riečice a Harvelky vysťahovali pre výstavbu nádrže v Novej Bystrici do okolitých miest a obcí, ale aj vzdialenejších kútov Slovenska. Domy a budovy asanovali, hroby exhumovali a preniesli na cintorín do Novej Bystrice. Padli miestne školy, obchody a krčmy, ba aj drevený kostol v Harvelke. Posledný zostal ten v Riečnici, ktorý postavili v roku 1905 prevažne z darov amerických vysťahovalcov. Napokon sa ho podarilo zachrániť, aj keď bol pôvodne takisto určený na demoláciu. V súčasnosti slúži ako miesto stretnutí bývalých obyvateľov, keďže je jedinou pamiatkou na obce, kde žili, odkiaľ pochádzali ich rodiny.
Súčasťou tohtoročného stretnutia bola tradičná svätá omša, na ktorej nechýbal ani biskup Viliam Judák. V tomto roku uplynie už 30 rokov, kedy zanikla posledná oficiálna inštitúcia v obci Riečica - farský úrad. Samotný Miestny národný výbor prestal fungovať v roku 1977 a jeho kompetencie prešli na Obecný úrad Nová Bystrica. V 70. rokoch takisto zanikli všetky dobrovoľné i spoločenské organizácie v obci. Stretnutia sa konajú pravidelne každý druhý rok, striedavo v Riečnici a Harvelke. Tentokrát to bola práve Riečnica.
Ani na tomto nechýbala radosť zo stretnutia ľudí, ktorí sa poznali. Niektorí sa nevideli aj desiatky rokov, žijú rozpŕchnutí po území celej bývalej ČSSR. Na druhej strane je tu však aj nostalgia, pocit krivdy a rozhorčenia. Podľa slov Habláka ľudia, samozrejme, chápali potrebu výstavby vodnej nádrže, ale spôsob, akým sa realizovala v obciach Riečnica a Harvelka, ťažko označiť za rozumný. „Vodná nádrž sa mohla postaviť v hociktorej z dolín na Bystriciach alebo v inej časti Kysúc, nemuselo to však postihnúť také veľké množstvo obyvateľov, tobôž zapríčiniť vysťahovanie celých dvoch obcí. Veď išlo o takmer 3-tisíc ľudí,“ povedal.