V holandskom športovom stredisku Flavonice pri Amsterdame sa prvý júlový víkend konali majstrovstvá Európy v extrémnom prekážkovom behu, na ktorých Slovenskú republiku reprezentoval aj Ladislav Sventek zo Skalitého.
Ten nastúpil na štart v šprinte i vytrvalostnom preteku a vo svojej kategórii M 50+ svojich súperov doslova deklasoval, zvíťazil s obrovským náskokom a získal vo svojej kategórii dva tituly majstra Európy.
V šprinte bol jeho náskok pred druhým pretekárom 18:32 min a vo vytrvalostnom preteku dokonca 31:41 min! Po nedávnom víťazstve v nemeckom Frankfurte je to už jeho tretí tohtoročný titul majstra Európy.
Po návrate zo šampionátu sme čerstvému šampiónovi položili niekoľko otázok.
Priblížili by ste našim čitateľom atmosféru zo šampionátu v Holandsku?
– Na takomto podujatí som štartoval úplne prvý raz. Aj keď som už bojoval na podobnej súťaži pred mesiacom vo Frankfurte, teraz to bolo opäť niečo iné. Podmienkou účasti na podujatí bolo umiestnenie v prvej desiatke na niektorom z kvalifikačných podujatí. Aj tu na nás čakalo množstvo neznámych prekážok, s ktorými sme sa doteraz vôbec nestretli. A na rozdiel od iných podujatí ich bolo treba všetky prekonať, inak nasledovala diskvalifikácia. ME vo Frankfurte som zvládol skvele s takmer 25-minútovým náskokom v kategórii. Preto som si veril aj v Holandsku. A hlavne som bol v najlepšej tohtoročnej bežeckej a fyzickej forme. Preto som sa rozhodol hneď pre dva preteky – rýchlostné aj vytrvalostné. Štartovalo sa v 30-minútových intervaloch po vekových skupinách. Ja som štartoval v poslednej a poskladali nás tam tri skupiny – M45, M50 a Open. Takže bol problém sa v tom zorientovať, aby človek vedel, ako skončí. Preto som zvolil taktiku na víťazstvo bez ohľadu na vekovú skupinu. Od začiatku som sa dostal na čelo preteku a postupne som na prekážkach získaval náskok, zvládal som ich rýchlo hneď na prvý pokus. Bolo z toho celkom pohodové víťazstvo s veľkým náskokom. V cieli som mal čas 24:00 min a zvíťazil s náskokom 18:42 min. Bol z toho nakoniec problém pri vyhlasovaní víťazov, keď takýto rozdiel zaskočil aj organizátorov a opakovane si to museli preverovať. Takže titul v šprinte bol celkom pohodový a v závere som sa už šetril na druhý pretek.
Borec z Kysúc je európskym šampiónom Čítajte Aký bol priebeh vytrvalostného preteku?
– Druhý deň to bolo náročnejšie. Čakala ma oveľa väčšia konkurencia, asi štyrikrát dlhšia trať a 51 prekážok. Väčšinu z nich som si prešiel a zdali sa mi celkom v pohode. Problém mohol spôsobiť len silný dážď, ktorý by ich veľmi sťažil. Ten síce aj prišiel, ale dalo sa to zvládnuť. Zaskočil ma aj fakt, že množstvo elitných pretekárov malo obrovské problémy na prekážkach, nevedelo ich prekonať a niektorí boli aj na jednoduchých prekážkach úplne odrovnaní. Takže treba bežať asi s rešpektom k prekážkam. Konkurencia bola oveľa kvalitnejšia a bolo tam aj zopár výborných bežcov tak na mojej úrovni. Hneď po štarte som išiel do čela. Úvod bol bežecký s dvoma vodnými priekopami, ktoré sa prebiehali asi 10-krát z každej strany. Nasledoval asi 2-kilometrový okruh s nosením vreca s pieskom, čo mi úplne vyhovuje, lebo sú to moje silné disciplíny a zvyšujem pri nich náskok. Šetril som sa ale na technické disciplíny. Tie sa mi podarili pokoriť na výbornú, a tak som si trať už len užíval. Následne som poľahky zvládol aj nosenie pneumatiky na 2-kilometrovom okruhu s prekážkami, počas ktorého som sa bavil s pretekármi, ktorých som obiehal z predchádzajúcej vlny. Obávané áčko schody v ťažšej verzii som zdolal tiež celkom hravo asi za 20 sekúnd a už ma čakala len jedna náročnejšia – Mankey Bar z RUNMAGEDONU. Ale to je moja parketa, to môžem aj desaťkrát za sebou. Súperi z M50+ boli odo mňa na míle vzdialení, a tak som si to už len vychutnal až do cieľa. Záverečná prekážka s drevákmi bola už len radostný výskok do cieľa. V cieli som mal čas na GPS 1:48:05. Ďalší z kategórie dobehol dlho za mnou so stratou vyše pol hodiny. A to som bežal takpovediac vo vlažnom tempe.
Ako sa darilo ďalším slovenským pretekárom?
– Slovensko patrí k bašte tohto športu, Michal Rajniak je vlaňajším absolútnym majstrom Európy, Estika Hortobanyová je zase tohtoročnou absolútnou majsterkou Európy. Štartovali obaja, Michal podal vynikajúci výkon a získal striebro v absolútnom poradí. Estika dlho bojovala o zlato a striebro, mala však problémy na dvoch prekážkach a skončila nakoniec s veľkou stratou. Zhruba tretina výpravy však neprešla všetky prekážky a neboli hodnotení.
Tieto podujatia sú veľmi náročné. Čo je najdôležitejšie, aby pretekár uspel?
– Jedná sa o extrémny prekážkový beh, kde rozhodujú predovšetkým prekážky. Ja som napríklad obávané áčko zvládol zhruba za 20 sekúnd, niektorí sa na ňom zdržali aj 20 minút a množstvo pretekárov sa cez túto prekážku vôbec nedostalo a boli diskvalifikovaní. Takže je dobre byť výborným bežcom, ale treba mať predovšetkým silu v rukách na zdolanie všetkých prekážok.
Ako je to v tomto športe so zabezpečením a oceňovaním?
– Extrémne prekážkové behy sú dnes v móde, štartujú na nich tisícky pretekárov a sú veľmi dobre organizované profesionálmi. Elitná skupina je aj veľmi slušné ocenená. Na týchto ME to bolo pre víťazov elitnej skupiny mužov i žien 10-tisíc eur, pre víťazov vekových skupín tisíc eur. Štartovné na takýchto podujatiach je však veľmi vysoké, tak isto aj náklady na súťaže. Takže mne to v podstate pokryje náklady na majstrovstvá sveta, ktoré budú na jeseň v Blue Mountain v Kanade.
Aké sú vaše ďalšie plány?
– V júli absolvujem zopár pretekov Spartan Race kategórie super, v auguste organizujem niekoľko svojich športových podujatí – Goralman a Goralmarathon a začnem kvalitnú prípravu na jeseň. V polovici septembra bežím majstrovstvá Európy Spartan Race v Andorre, koncom septembra majstrovstvá sveta v Spartan Race v Kalifornii a už spomínané majstrovstvá sveta v Kanade, kde absolvujem takisto dva preteky ako v Holandsku.
