Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717, na trón nastúpila 20. novembra 1740. Do histórie sa zapísala najmä svojimi reformami. Za kráľovnú Uhorska ju korunovali 25. júna 1741 v Bratislave.
„Hneď na jar roku 1741 už musela čeliť útoku pruského kráľa Fridricha II., ktorý obsadil Sliezsko. Následne Karol Albrecht s francúzskym a bavorským vojskom obsadil Česko a vyhlásil sa za českého kráľa. Neskôr s pomocou Francúzska aj za nemeckého cisára,“ približuje náročné začiatky jej vlády Marián Liščák, historik Kysuckého múzea v Čadci.
Podľa jeho slov sa v zložitej situácii snažila nájsť pomoc šľachty v Uhorsku. To sa jej podarilo, získala vojsko o sile 60-tisíc mužov. S ním sa mohla nielen brániť útokom okolitých krajín, ale aj sama prejsť do útoku. V tom jej pomáhalo Anglicko, ktoré sa obávalo straty rovnováhy síl na kontinente.
Drážďanským mierom s Pruskom v roku 1745, avšak za cenu straty Sliezska, si upevnila svoje postavenie. Mierom v Cáchach roku 1748 si udržala moc aj v Taliansku a Nizozemsku.
S Františkom mala šestnásť detí, šesť z nich zomrelo
Ešte v roku 1736 sa vydala za Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Porodila ich v rozpätí 19 rokov. Radosť však viackrát zlomil žiaľ a zúfalstvo. Šesť z nich totiž sama pochovala. Ďalšie dve dcéry ostali po ťažkých chorobách fyzicky poznačené, čo im znemožnilo akékoľvek vyhliadky na vydaj a skončili v kláštore. Panovníčka porodila až jedenásť dievčeniec. Všetkým dali rodičia meno Mária. Najznámejšími z detí sa stali Jozef II. (rímskonemecký cisár), Mária Antoinetta (francúzska kráľovná) a Leopold II.(rímskonemecký cisár).
Svojho manžela v roku 1745 presadila za rímsko-nemeckého cisára. „So stratou Sliezska sa nezmierila a celé roky pripravovala proti Prusku alianciu, do ktorej postupne získala Rusko, Sasko, Poľsko a nakoniec aj pôvodného nepriateľa Francúzsko. Prerástlo to do jedného z najrozsiahlejších vojnových konfliktov novoveku - sedemročnej vojny,“ hovorí historik.
Ako ďalej vysvetľuje pruský kráľ Fridrich II. nečakal, kým ho napadne spoločná 180-tisícová armáda a sám v roku 1756 zaútočil najskôr na Sasko a následne na rakúske sily v Čechách.
Napriek tomu, že týmto proti nemu stojacu alianciu prekvapil, onedlho začalo Prusko postupne prehrávať. Zo všetkých strán bolo obklopené nepriateľmi. Pred úplnou porážkou ho zachránila len zmena panovníka v Rusku, ktoré sa pridalo na jeho stranu a neskôr prestalo bojovať. V roku 1763 všetky vyčerpané strany podpísali mier. Mária Terézia ním síce nezískala naspäť Sliezsko, avšak podarilo sa jej získať prísľub Fridricha II., že podporí jej syna Jozefa II. za nemeckého cisára. Ten sa v roku 1765 stal aj jej spoluvládcom v Rakúskej monarchii, teda tiež v Uhorsku.
Šľachta reformami nadšená nebola
„Mária Terézia si v zložitom upevňovaní moci po svojom nástupe na trón uvedomila, že silný štát so silnou armádou môže vytvoriť, len ak bude tento stáť na stabilných základoch, teda spokojných a poslušných poddaných,“ približuje ďalšie fakty Liščák. Pokračuje, že bola presvedčená aj o tom, že sila panovníka a tak aj štátu sa zakladá na centralizovanej a zjednotenej štátnej správe. Pre dosiahnutie týchto cieľov bolo potrebné uskutočniť množstvo reforiem, proti ktorým sa najmä vo východnej časti monarchie stavala často na odpor šľachta.
Ako hovorí Liščák: „Preto musela v Uhorsku tieto reformy presadzovať prostredníctvom kráľovských nariadení, bez asistencie Uhorského snemu, čo jej umožňovala ústava Uhorska.
Medzi najvýznamnejšie reformy patrila tá, ktorá sa týkala školstva. „Nariadenie sa pripravovalo niekoľko rokov a vyšlo pod označením Ratio educationis v roku 1777. Možno ho stručne charakterizovať ako návod k jednotnej štátnej výchove, vzťahujúci sa na celé vzdelanie, počínajúc dedinskou ľudovou školou a končiac akadémiami a univerzitami,“ informuje. Aj keď sociálne pomery obyvateľstva ešte neumožňovali zaviesť povinnú školskú dochádzku, reforma položila základy všeobecnej gramotnosti ľudových vrstiev a významne prispela k rastu ich vzdelanosti.
Nemenej dôležitou bola, ako vraví historik, aj reorganizácia zdravotníctva. Štát sa začal viac zaujímať o zdravotné pomery obyvateľstva s cieľom zvýšenia populácie a zlepšenia jej zdravotného stavu.
„Toto mala na starosti zdravotná komisia Uhorskej miestodržiteľskej rady zriadená v roku 1738. Zameriavala sa na ochranu krajiny pred šírením epidémii moru a iných nákazlivých chorôb, ale aj organizáciu a usmerňovanie verejného zdravotníctva,“ dodáva Liščák.
Prechladla na love bažantov a zakrátko zomrela
Márii Terézii diagnostikovali na sklonku života vysoký krvný tlak a pulmonálnu nepriechodnosť s emphysmom, čo je chorobné zhromažďovanie vzduchu v tkanivách. Dňa 8. novembra prechladla na love bažantov a 29. novembra 1780 zomrela. Pitva ukázala, že jej nefungovala jedna časť pľúc. Pochovali ju rovnako ako jej manžela a vychovávateľku Karolínu von Fuchsovú – Mollardovú v rodinnej kapucínskej krypte.
Po celom Rakúsku sa konali na jej počesť bohoslužby a dokonca aj jej celoživotný nepriateľ Fridrich II. jej vzdal česť. Okrem Sliezska po sebe zanechala neporušené Rakúsko z doby vlády jej otca. Zanechala tiež sedem potomkov na siedmich európskych trónoch.
ĎALŠIE REFORMY:
Tereziánsky urbár patrí k hospodárskym reformám. Okrem iného určil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Túto reformu možno považovať za najvýznamnejšiu. Urbáre sa písali v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď sa poddanstvo zrušilo. Podľa historika Liščáka samotný urbár sa plošne po krajine zavádzal začiatkom sedemdesiatych rokov. Pre obce na Kysuciach to bolo presne 4. júna 1772, kedy schválila urbáre generálna kongregácia Trenčianskej stolice.
Od roku 1769 sa veľmi podrobne rozpracovávali a propagovali opatrenia proti požiarom.
Z hospodárskych dôvodov sa v roku 1764 zredukoval počet cirkevných sviatkov.
Správu financií odobrala stavom a zriadila nový systém, ktorý lepšie zodpovedal potrebám štátnej pokladnice.
Mária Terézia sa tiež zamerala aj na opravu ciest, ktoré slúžili na rozvoj obchodu. Okrem opravy starých nariadila aj budovanie nových.
Nechala raziť nové kvalitné strieborné mince, známe ako tereziánske toliare. V roku 1762 vydala prvé papierové peniaze v strednej Európe.
Zjednotila váhy a miery.
Odstránila súkromné vyberanie mýta.
V roku 1755 uvalila clo na dovoz všetkého tovaru do Uhorska. Motívom bola podľa Liščáka podpora produkcie rakúskych a českých krajín, pre ktoré malo byť Uhorsko len odbytišťom. Na výrobky z rakúskych a českých krajín bolo clo len 3 percentá, zatiaľ čo pre tovary z ďalších krajín 30%.
Začala postupne vytvárať byrokratickú sieť úradníkov v Rakúsku. Počet úradníkov sa tak od roku 1740 do roku 1763 zdvojnásobil (z päťtisíc úradníckych osôb na desaťtisíc).
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež:Príchod Cyril a Metoda znamenal pre našich predkov zaradenie sa medzi vyspelé národy
ČO STE MOŽNO NEVEDELI:
Mária Terézia bola jednou z najvýznamnejších vládnucich osobností v európskych dejinách. Jej vláda trvala štyridsať rokov a preslávila sa ako reformátorka. Je známa ako matka národa, keďže mala šestnásť detí, ale aj ako svokra Európy, keďže cez manželstvá svojich detí získavala spojencov po celej Európe a riešila zahraničnopolitické problémy.
Ako jedinú ženu ju korunovali ako „kráľa.“ To znamená, že korunu jej ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy v roku 1741 položil priamo na hlavu a nie k pravému ramenu ako pri korunovácii manželiek kráľov. Do pravej ruky jej vložili žezlo, do ľavej kráľovské jablko a prehodili cez plecia plášť svätého Štefana.
