ČADCA. Mnohí inokrajci, ktorí sa dozvedia o zaujímavých kamenných guliach v čadčianskych Megoňkách, si nenechajú ujsť príležitosť vidieť na vlastné oči túto raritu. Svoje miesto tam má aj kamenná Mary s priemerom tri metre. Vďaka tomu, že je takmer dokonalým rezom rozpolená, vidieť, že jadre sa nachádza hrubozrnný zlepenec, na povrchu je zrno horniny oveľa jemnejšie.
V oblasti Megoňiek sa až do osemdesiatych rokov 20. storočia ťažil kameň. Niektorí si myslia, že gule majú na rováši dávne civilizácie, prípadne mimozemšťania.
Tí, čo stoja nohami pevne na zemi, zasa hovoria, že sú výsledkom guľovitej odlučnosti horniny, spôsobenej zvetrávaním. Táto hypotéza sa opiera o výskum puknutých alebo rozlomených exemplárov. Tak či onak, gule z Megoniek sú stále lákadlom pre mnohých návštevníkov Kysúc.
Projekt Megoňky dostal zelenú
Čadčianskej radnici sa spolu s partnermi podarilo definitívne uspieť s európskym projektom, vďaka ktorému obnovia v Milošovej celý úsek hlavnej cesty ako súčasť novej cyklotrasy. Spolu so Žilinským samosprávnym krajom a partnermi z Čiech sa mesto uchádzalo o podporu viac ako miliónovej dotácie. Cieľom je využiť a zveľadiť prírodné krásy spomínanej geolokality Megoňky a vytvoriť viac ako osem kilometrov dlhú náučnú cyklotrasu.
Tá povedie cez dva samosprávne celky - Moravskosliezský a Žilinský kraj. Na slovenskej strane vznikne takzvané múzeum v prírode. V časti Megoňky umiestnia smetné koše, lavičky či stojan na bicykle. Pribudne aj šesť informačných tabúľ s historickými fotografiami a informáciami o nálezoch. Súčasťou expozície bude multifunkčné pódium, ktoré využijú na náučno – prezentačné aktivity.
Z projektu sa môžu okrem nadšencov cykloturistiky tešiť aj obyvatelia Milošovej. V rámci investícii im obnovia hlavnú komunikáciu až po konečnú zastávku SAD dlhú viac ako 1,5 km. Projekt takisto počíta v tomto území s obnovou 260 metrov dlhej cesty z otočne pre autobusy do kameňolomu Megoňky.
Podľa slov primátora Čadce Milana Guru sú radi, že sa im vďaka projektu podarí urobiť región i kraj príťažlivejším pre turistov. „Projekt Megoňky nás dlho trápil. Vieme, aké prírodné bohatstvo máme, treba toto miesto len urobiť pútavejším, aby sme sa ním mohli pýšiť.“

Pozornosť pútajú aj gule v Klokočove
Nevšedné gule možno obdivovať aj v Klokočove. Niekoľko ich leží v skalnom defilé Klokočovské skálie pri osade Hrubý Buk. Jedna s priemerom 55 centimetrov slúži na rázcestí v obci ako pätník. Ďalšia s priemerom 80 cm leží v koryte Predmieranky pri osade Klin. Či už ich „priniesli“ mimozemšťania, alebo ide o krásne dielo prírody, určite si tieto kamenné skvosty zaslúžia náš obdiv.
ČO STE MOŽNO NEVEDELI:
KDE VO SVETE SA NACHÁDZAJÚ PODOBNÉ NÁLEZISKÁ:
Moeraki Boulders - kamenné gule z pobrežia južného ostrova Nového Zélandu - ležia na morskom brehu v blízkosti osady Moeraki a ich vek sa odhaduje na štyri milióny rokov. Vedci sa domnievajú, že ide o scementované konkrécie vápnika a uhličitanov. Do dnešných čias vydržali vďaka ich zloženiu z tvrdého kalcitu. Avšak podľa starej maorskej legendy sú skamenenými citrusovými plodmi, ktoré do mora vysypali hľadači pokladov.
Kamenné gule z Mexika - sú rozložené v rade na vysoko položenej náhornej plošine, akoby tvorili súčasť kolkárskeho ihriska aztéckych bohov. Vznikli asi pred 40 miliónmi rokov pomalou kryštalizáciou extrémne žeravého lávového tufu. Tuhnúca vulkanická hmota sa obaľovala okolo kryštálikov skla a nadobúdala dokonale guľovitý tvar.
Diablove guľky (Devil´s Marbles) z centrálnej Austrálie - Je zaujímavé, že toto miesto priťahuje aj meteority. V okolí miesta sa nachádza asi tucet meteorických kráterov. Geológovia sa domnievajú, že austrálske kamenné gule sú eróznymi zvyškami žeravej magmy starej až 1.64 miliardy rokov. Miestni Aborigéni ich považujú za vajíčka dúhového hada – stvoriteľa sveta a ľudstva...
Kostarické nebeské gule – sú zo žuly a patria medzi najväčšie na svete. Majú hladko vyleštený povrch. Predpokladá sa, že sú výtvorom ľudských rúk - možno kamenárov z niektorej z vyspelých civilizácií predkolumbovských čias.