V minulosti ju oslovili výtvarné techniky doslova od výmyslu sveta, v súčasnosti sa venuje predovšetkým šperkárstvu. Stretli sme sa s ňou na nedávnych Budatínskych hradných hrách.
Do Skanzenu Vychylovka prišli tisícky návštevníkov Čítajte Ľudová umelkyňa Mária Porubčanská spočiatku používala tradičné techniky spracovania textilu, prútia a slamy, no najviac ju oslovil drôt. Medeným a včelárskym drôtom zdobí kraslice a opletá keramiku či sklo, pričom využíva textilnú techniku šitej čipky. Ako sme už spomenuli, jej súčasnou doménou je tvorba šperkov z postriebreného a strieborného drôtu, polodrahokamov a perál. Charakteristické sú pre ňu jemné siete, na ktorých kombinovaním veľkých a malých očiek vytvára voľne rozložené vzory.
Ilustrátor Marián Čapka s výnimočnou drobnokresbou Čítajte Šperkárka Porubčanská sa venuje aj práci s mládežou. Tvrdí: „Je pekné, keď to, čo sme sa naučili, dávame ďalej. Preto aj ja chodím po školách a vštepujem deťom, že dielko vytvoríte aj s hocijakým drôtikom. Keď si urobia čo i len jeden prstienok a majú z toho radosť, už je tam vložené drotárstvo a ľudová tvorba. Teraz, keď prídu deti do múzea, tak ich predovšetkým zaujíma, kde je najbližší hypermarket, lebo chcú ísť nakupovať. A ja im musím vždy vysvetliť, že ručná práca je vždy hodnotnejšia než nejaké lacné výrobky.“
Nevšedná autorka vystavovala v šiestich európskych štátoch a dokonca aj v USA. Jej dielo je okrem iného zastúpené v zbierkach Považského múzea v Žiline a Múzea rarít v Pelhřimove, pričom sa pravidelne zúčastňuje na stretnutiach drotárskych majstrov.
A čo nám Mária Porubčanská odkázala na záver? Jej vyznanie znie: „S drôtom netreba zápasiť, treba sa s ním hrať. Drôt je síce studený materiál, no keď dáte do neho trošičku zručnosti a lásky, vytvorí sa niečo, čo sa iným ľuďom páči. Zo studeného sa dá s láskou urobiť pekné a hrejivé dielo.“
