Nebol to však jediný svetlý moment gólmana treťoligového celku z Kysúc.
Ten je už päť rokov brankárskou jednotkou bez akéhokoľvek náhradníka a ako sám hovorí, jeho spolupráca s defenzívou funguje na výbornú. Marek Hlava nám porozprával nielen o výkonoch a plánoch tímu FK Čadca, prezradil aj zaujímavé pikošky z kabíny...
Regionálny futbal: Ján Pavlica strelil hetrik, Čierne na víťaznej vlne Čítajte Po troch zápasoch máte na konte zatiaľ šesť bodov. Ako hodnotíte doterajšie výkony FK Čadca?
– Nakoľko sme odohrali zatiaľ len tri zápasy, hodnotiť výkony sa nedá, je pred nami ešte dlhá sezóna. Čo sa týka bodov, ktoré sme doteraz získali, s tým vládne spokojnosť. Celkovo sú tie výkony sľubné. Samozrejme, prehra s Rimavskou Sobotou v pomere 3:1 nás mrzí, v ostatných dvoch zápasoch sme boli lepším mužstvom na ihrisku a zaslúžene sme zvíťazili.
Naposledy ste hrali doma s Novou Baňou. Vyhrali ste 1:0, no hostia mali najmä v druhom polčase sľubné šance. Bol to zatiaľ, čo sa vás týka, najvydarenejší zápas?
– Zápas s Novou Baňou hodnotím ako vydarený. V prvom dejstve sme boli jednoznačne lepším tímom, po obrátke sa hra vyrovnala. Hostia síce mali šance, ale za pomoci chalanov som to zvládol. Čo sa týka môjho výkonu, tak jasné, zatiaľ môj najlepší výkon zo začiatku sezóny.
Keď sa bavíme o vydarených zápasoch, odskočil by som k minuloročnému súboju s Liptovským Hrádkom. Kto nevidel, možno neuverí, ale podali ste neuveriteľný výkon a chytili doslova niekoľko gólov...
– Áno, doteraz mi to prezident klubu, ale aj chalani hovoria, že to bol môj najlepší zápas. Prehrali sme síce 2:1, ale tam tých šancí v prvom polčase bolo naozaj neúrekom. Ako som už spomenul, chalani mi veľmi pomáhajú. Samozrejme, vychytal som tam aj totálne tutovky. Hovorí sa, že keď brankár chytí to, čo má, je dobrý, no keď chytí aj niečo navyše, vtedy sa to naozaj počíta!
Najťažší duel v lige bol zatiaľ proti Rimavskej Sobote. So silným súperom ste to mali v bráne asi veľmi náročné...
– Rimavská Sobota má veľmi dobre poskladaný tím. Bola lepšia, no v tých zlomových momentoch, keď sa lámal zápas, som vyrobil hrúbku a dostali sme gól na 3:1. Tento moment nám zlomil väzy. Ostávalo málo času, dvojgólový rozdiel s kvalitným súperom je už veľmi ťažké otáčať.
Vráťme sa späť k príprave na nový ročník. Ako vyzerala tá v Čadci?
– Čo sa týka mňa, moc som toho pre zranenie nenatrénoval, mal som natiahnutý úpon na stehennom svale. Celkovo som mal pred štartom jesene za sebou len štyri tréningové jednotky. Chalani absolvovali Kronerov pohár, kde jeden zápas vyhrali a jeden prehrali, zúčastnili sa aj na turnaji v Skalitom, kde v kvalitnej konkurencii obsadili druhú priečku. Ďalšie prípravné zápasy sme nehrali. Tréningový proces sme mali v domácich podmienkach, venovali sme sa behaniu, posilňovaniu, herným činnostiam, všetkému, čo sa počas letnej prípravy má.
Brankár má často kľúčovú úlohu v tímoch. Veď, keď nepustí gól, tím nemôže prehrať. Ako sa vám zatiaľ pozdávajú vaše osobné výkony?
– Áno, brankár má kľúčovú úlohu. V Čadci to platí dvojnásobne, nakoľko som tu už päť rokov sám. Vždy sa tak hovorí, že keď podám ten optimálny výkon a nepustím gól, tak sa nemôže prehrať. No platí to aj opačne, keď chalani nedajú gól, nedá sa vyhrať, bez streleného gólu sa len veľmi ťažko boduje. Čo sa týka tých mojich výkonov, ako som už spomenul, po zranení nemám toho moc odtrénovaného, pribral som aj nejaké to kilečko naviac, no postupne sa dostávam do formy.
Trofej je už v rukách autora najkrajšieho gólu na Kysuciach Čítajte A čo výkony chalanov najmä v defenzíve? Pomáhajú vám dostatočne, či sa dajú nájsť nejaké výhrady?
– Ja sa na moju defenzívu absolútne nemôžem sťažovať. Piliere obrany Tomáš Tlelka a Tomáš Maslík podávajú vždy nadštandardné výkony, prvý menovaný takpovediac aj výkon na 120 percent. Výhrady voči nim žiadne nemám, maximálne tak k ľavej obrane, ale tam vieme, že Peťo Zubka nie je typický ľavý obranca, a tak tá jeho pozícia je veľmi náročná. Pomáhajú mi dostatočne, ja, naopak, zas im. To musí byť vždy, bez porozumenia v zadných radoch sa nedá víťaziť a hrať dobrý futbal.
Nemáte občas chuť v závere zápasu, keď potrebuje Čadca dať gól, vybehnúť a pomôcť v útoku aj gólom?
– Párkrát som sa už rozbehol, zatiaľ to nevyšlo. Na penaltu sa vždy hlásim (smiech). Takže, určite mám vždy chuť dať gól, najmä keď sa chalanom nedarí.
Hovoríte, že sa vždy hlásite na penaltu. Kopali ste už nejakú?
– Nie. Ale chalani mi sľúbili, že ak budeme viesť 4:0 a v 90. minúte odpíska rozhodca pokutový kop, tak budem kopať ja (smiech)...
A čo plány mužstva v tretej lige?
– Nakoľko sme po reorganizácii súťaže, rapídne sa zvýšila úroveň ligy. Banská Bystrica sa zlúčila s Kremničkou a vytvorili naozaj silný tím, Rimavská Sobota či Martin majú obrovskú kvalitu. Aj my sme sa však posilnili. Na post pravého obrancu prišiel Roman Pliešovský, Pavol Zimka prišiel podporiť hrot, na ľavú obranu sa vrátil Branislav Gavlas, do stredu sa na staré pôsobisko vrátil Róbert Coma. Takže, určite aj my sme posilnení na tú sezónu, i keď by sa isto dalo viac, no to už my hráči neovplyvníme. Čo sa týka perspektívy do sezóny, tak určite chceme skončiť v hornej polovici tabuľky a aby sa naša hra páčila divákom, veď futbal sa hrá pre nich.
Na internete vidíme po každom víťaznom zápase video s oslavnými pokrikmi celého mužstva. V hlavnej úlohe ste pravidelne vy. Ste, takpovediac, ten „burič“ v kabíne FK Čadca?
– Áno, v hlavnej úlohe som ja, nakoľko mám najprenikavejší hlas v kabíne. Keď skričím, tak je to veru počuť. Či som typický „burič“, to asi skôr nie, na to sme tam viacerí chalani. Keď treba zvýšiť hlas, na to je tam Tomáš ako kapitán, Ivan Šebík, Jožko Polka, všetci tí starší hráči, ktorí sú gro tímu. Aj čo sa týka zábavy, hecovania, máme tam na to iné typy, či už kapitána, alebo ďalších chalanov...
Poviete nám aj nejaké pikošky z kabíny?
– Momentálne máme neprekonateľného kráľa baga, ktorým je Pavol Zimka. Ten je naozaj „neporaziteľný“. Každý druhý tréning vytvorí rekord, najviac si zabehá, zaplatí pokutu, takéhoto „klusáka“ do baga sme tu potrebovali (smiech). Samozrejme, klasické podpichovačky v kabíne sú, to patrí ku kolektívnemu športu, vždy to bolo a vždy to bude. Proste, radi si rypneme jeden do druhého, najmä starší do mladších, to je tá klasická drezúra, aby sa mladší naučili. No a takým terčom kritiky sú zvyčajne mladší chalani, keď niečo zabudnú doniesť na tréning, nie sú nafúkané lopty a pod. Samozrejme, sú za to tresty či pokuty (smiech). Ale všetko je to v rámci srandy.
