Úspešný celok, ktorý v posledných rokoch výborne reprezentuje región Kysúc, vedie už nový tréner Stanislav Lojdl a v kádri je viacero nových hráčov.
Veľkou posilou defenzívnych radov je stopér Mário Ometák, hráč so skúsenosťami z ligy či mládežníckej reprezentácie (rozhovor bol nahrávaný ešte pred 3. kolom IV. ligy skupiny Sever) ...
Od novej sezóny ste posilou ŠK Javorník Makov. Prezradili by ste nám, ako sa zrodil váš presun na Kysuce?
– Počas letnej prestávky ma kontaktoval tréner tímu ŠK Javorník Makov Stanislav Lojdl, s ktorým sa poznám z mládežníckych kategórií v Žiline. Oslovil ma, či by som mal záujem pomôcť Makovu. Povedal mi, že sa tu skladá nové mužstvo, majú ambície postúpiť späť do tretej ligy a táto vízia ma oslovila. Následne som odohral prípravný zápas a stretol som sa s vedením klubu. Dohodli sme sa na podmienkach a podali si ruky.
Regionálny futbal: Ján Pavlica strelil hetrik, Čierne na víťaznej vlne Čítajte S tímom sa stále len spoznávate. Ako sa vám tu zatiaľ páči, ako vyzerá partia v kabíne?
– Partia vyzerá výborne, s chlapcami sme si sadli perfektne. V podstate sme tu piati chalani, ktorí sme prišli z Tepličky nad Váhom, takže poznám viacero spoluhráčov. Ostatní chalani nás prijali veľmi dobre. V tíme máme aj zahraničných hráčov, čo dodáva hre nové možnosti a ako tím si na ihrisku dobre rozumieme. Rovnako by som chcel vyzdvihnúť výborný tréningový proces trénera Lojdla, kvalitu hráčov a korektné správanie vedenia klubu.
Odohrali ste už niekoľko zápasov. Ako to vyzerá s mužstvom? Čo hovoríte na tie úvodné výkony jesene?
– Prvé dva zápasy, teda prvý pohárový a prvý ligový boli veľmi náročné. Spoznávali sme sa ako mužstvo, čo bolo zrejme vidieť na ihrisku, ale následne sme odohrali dobrý zápas s rezervou Ružomberka a tento dobrý výkon sme potvrdili aj doma s Kysuckým Novým Mestom. Povedal by som, že sa zohrávame a úroveň našej hry je na vzostupe.
A čo vy? Ako sa vám zatiaľ darí v drese Makova? Cez víkend ste sa vyznamenali krásnym gólom...
– Nerád hodnotím sám seba, ale reakcie od ľudí, či už zvnútra z klubu, od spoluhráčov alebo od fanúšikov, sú zatiaľ pozitívne. Strelený gól bol určitou odmenou za spomínané výkony. Samozrejme, z pozície stopéra mám v prvom rade defenzívne úlohy.
A čo spolupráca v obrane? Rozumiete si?
– S naším brankárom som hrával rok v Tepličke, takže poznáme sa a vieme, čo od seba čakáme na ihrisku. Za štyri zápasy, čo som odohral v drese Makova, som mal na stopérskej dvojici zakaždým iného spoluhráča. Takže, až v budúcnosti sa ukáže, či budem súčasťou stálej obrannej dvojice (smiech).
Cez víkend ste si pripísali prvé víťazstvo. Myslíte, že sa dostanete na víťaznú vlnu?
– Ako som už spomenul, najmä v prvom polčase sme nadviazali na výkon s Ružomberkom. Hrali sme rýchly kombinačný futbal. Podľa mňa sme na dobrej ceste. Boli to skôr povinné body. Verím, že nás naozaj dostanú na víťaznú vlnu.
Vráťme sa trošku do minulosti. Kde ste začínali s futbalom, ako vyzerala vaša futbalová cesta doteraz?
– Futbalu sa venujem od šiestich rokov. Začal som v žilinskej prípravke, následne som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami v MŠK až po juniorský tím. V 18 rokoch som dostal ponuku od tímu Českých Budějovíc. Šiel som tam na týždeň na skúšku. Ponúkli mi zmluvu, či by som nechcel prestúpiť a ja som prikývol. Zmluvu som podpísal na 3,5 roka, no už po polroku som si musel dať kvôli vážnemu zraneniu z nehody dvojročnú pauzu. Následne som sa dohodol s prvoligovou Banskou Bystricou. Myslím, že som sa tam herne posunul, najmä keď Dukla hrávala ešte prvú ligu. Žiaľ, slovenská realita je taká, že chýbali financie a mužstvo sa po roku rozpadlo. Následne som mal dve ročné zastávky v druhej lige, či už v Ružinej, alebo v Pohroní. Potom nasledoval angažmán v Žarnovici, kde som strávil 1,5 roka v tretej lige. Žiaľ, aj tam ma postihlo zranenie, keď som si odtrhol krížny väz v kolene. Nasledovala opäť ročná pauza, po ktorej som sa presunul do Tepličky a dnes už zarezávam v Makove.
Marek Hlava: Chalani mi sľúbili, že raz budem kopať penaltu Čítajte Prešli ste toho naozaj veľa. Na ktoré kluby najradšej spomínate?
– Také nezabudnuteľné obdobie bolo v Českých Budějoviciach. Pôsobiť v Áčku takéhoto tímu ako mladý chlapec bola pre mňa naozaj česť. Tam naozaj aj v kabíne, najmä tí starší hráči, ma veľmi posúvali či už po futbalovej, ale i po mentálnej stránke. Môžem povedať, že tam som futbalovo dospel. Výborne som sa cítil v Žarnovici. Či už s vedením, alebo aj s chalanmi som v kontakte doteraz. Celkovo, čo sa týka partie spoluhráčov, tak s tými som si všade sadol. Spokojnosť môžem vyjadriť aj po dvoch mesiacoch v Makove, kde ma oslovila atmosféra na zápasoch. To v tretej či štvrtej lige vidí človek málokedy, že chodí na zápasy toľko divákov.
Čo z vašej kariéry považujete za najväčší úspech?
– Počas angažmánu v Budějoviciach a celkovo v tom období som sa dostal do reprezentácie Slovenska do 19 rokov. Hral som aj kvalifikáciu na majstrovstvá Európy. To je asi môj najväčší úspech.
Nerozmýšľate ešte nad veľkým futbalom?
– To je určite na dlhšiu debatu. Mal som rôzne myšlienky, no po poslednom zranení, po tom roztrhnutom krížnom väze, som uvažoval, že úplne skončím s futbalom. Veľmi som sa bál, že si obnovím vážne zranenie a táto ročná pauza mi naozaj dala zabrať. Človek tak prehodnotí priority. S priateľkou sme si zadovážili bývanie a ja som sa vybral skôr cestou sociálnych istôt. Takže, klasické zamestnanie a futbal popri tom. Futbal je môj život a vzdať sa ho nemienim, ale momentálne je táto cesta schodnejšia.
Ešte otázka na záver. V kabíne Makova ste krátko, no určite už máte nové zážitky s chalanmi. Prezradili by ste nám nejaké pikošky?
– No, hlavne si nerozumieme s dvojicou chalanov z Brazílie. Nerozprávajú po anglicky, vedia len po španielsky, takže sa dohovárame rukami-nohami, ale vždy sa dorozumieme (smiech). Určite sa ale teším na ďalšie zážitky, ktoré s tímom počas sezóny zažijeme.
