Futbalu v Oščadnici sa však darí celkovo. A-tím má široký káder, dobre si vedú aj štyri mládežnícke celky. Rozprávali sme sa s manažérom, hráčom a po novom už aj trénerom Michalom Gončárom (rozhovor bol nahrávaný po 2. kole VI. ligy ObFZ Kysúc).
Po sezóne opustil farby Oščadnice dlhoročný tréner Vladislav Brisuda, kormidla ste sa tak chytili vy. V klube pôsobíte už niekoľko rokov ako hráč či manažér. Ako si zvykáte aj na funkciu trénera, rozumiete si s chalanmi?
– S chalanmi som bol v kabíne kamarát, takže viac-menej sme si rozumeli dobre. Na jednej strane som sa toho bál, či tam bude ten rešpekt alebo nie. Pred sezónou sme sa o tom rozprávali, či ma chcú za trénera, alebo skúsime zohnať niekoho iného. Určili sme si niektoré pravidlá a chalani sa rozhodli, že chcú mňa a že budú tie pravidlá rešpektovať. Po dlhodobom zvážení som to nakoniec zobral ja.

Ako vyzerala vaša príprava na jesennú časť sezóny?
– Počas prípravy sme sa zúčastnili dvoch turnajov. Domáci Pohár starostu obce sme vyhrali, na turnaji v Rakovej sme skončili na tretej priečke. Odohrali sme aj prípravný zápas v Zborove nad Bystricou, u piatoligistu sme vyhrali 6:3. Trénovali sme dvakrát v týždni, tréningový proces pravidelne absolvovalo asi desať až dvanásť hráčov.
Podarilo sa vám do kádra získať nejaké posily?
– Z Írska sa vrátil Pavol Šulgan, z hosťovania v čadčianskom doraste prišiel späť Peter Poláček a na ročné hosťovanie sa nám podarilo získať ešte hráča FK Čadca Michala Baculu. Naopak, snažili sme sa, aby z kádra von nikto neodišiel. Keď sme však zistili, že máme vyše dvadsať hráčov, na hosťovanie do Horelice odišli Erik Belák, Denis Lušňák a Matej Štenc. Na Starú Bystricu šiel Matej Bros.
Máte široký káder. Ktorí z hráčov by Oščadnicu mohli ťahať za dobrými výsledkami?
– Myslím, si, že kvalita je najmä vzadu. Či už ide o Vlada Vaštíka alebo Patrika Lušňáka. V strede bude oporou Michal Bacula, do útoku sa nám vrátil Pavol Šulgan. Je to starší chalan, ktorý ukázal v úvodných dvoch kolách, že patrí medzi veľké opory. Je tam ešte aj Peter Poláček, z tých starších kapitán Jaro Kučák, takže určite máme na kom stavať.
V prvom kole ste uhrali remízu v Podvysokej. Bod z horúcej pôdy je určite cenný. Podali ste dobrý výkon?
– So zápasom v Podvysokej som bol spokojný. Chalani odovzdali na ihrisku naozaj všetko. Prvý polčas nám trošku nevyšiel, už v 1. min sme dostali gól. To úvodné dejstvo bolo také ustráchané, predsa len, Podvysoká je silný súper, najmä doma. Po obrátke sme už jednoznačne dominovali. Bol to vynikajúci výkon. Nakoniec, bod z pôdy Podvysokej je dobrý výsledok.
V nedeľu vás potrápil nováčik, vyhrali ste však 3:1. Vadičov bude asi ťažkým súperom pre každého. Súhlasíte?
– Áno, v druhom kole sme narazili na nováčika, ktorý je fakt veľmi ťažkým súperom a myslím si, že pre každý tím súťaže nebude ľahkou prekážkou. Veď pokiaľ viem, majú tam nejakých chlapcov z Kysuckého Nového Mesta, Rudinskej a pod. Klobúk dole pred Vadičovom. Doma nás už dlho takto nikto nezatlačil. Boli sme milo prekvapení z tohto súpera, navyše to boli féroví chalani. Fakt, bol to vynikajúci súper. Vadičov ešte ukáže, na čo má. Myslím si, že bude figurovať medzi tými lepšími mužstvami.
Tímu pomáhate pravidelne aj na ihrisku. Ide vám to ešte podľa predstáv?
– Neviem, či pomáham (smiech). Ten káder máme široký. Išiel som do toho, že budem hrajúci tréner, no nakoľko chalani naozaj poctivo trénujú, na zápasy chodí minimálne 18 hráčov, na ihrisko sa ani nejako netlačím. Predsa mám už svoje roky. Keď však bude treba, určite pomôžem chalanom, ale už fakt len tak na 20 minút.

A čo ambície tímu? Kam by ste to chceli v tejto sezóne dotiahnuť?
– Rudina opustila VI. ligu, a tak už nejde o záchranu za žiadnych okolností. Samozrejme, cieľ je skončiť čo najvyššie. Na postup to nevidím, ale v tej prvej päťke by sme chceli skončiť. Dúfam, že sa nám to podarí. Zároveň by sme si chceli udržať domácu neporaziteľnosť, ktorú držíme už takmer dva roky.
A čo mládež? Darí sa jej v Tatrane Oščadnica?
– Obec reprezentujú aj štyri mládežnícke mužstvá. Prípravka hrá oblastnú súťaž, mladší žiaci a starší žiaci sú nováčikom v III. lige a ďalej tam máme dorast, ktorý hrá IV. ligu už štvrtý rok. Čo sa týka práce s mládežou, snažíme sa, aby sme tých chlapcov prilákali na tréningy. Všetky mužstvá trénujú pravidelne trikrát do týždňa pod vedením chlapcov, ktorí hrajú aj za mužov. Viac-menej chceme, aby mali motiváciu, že môžu hrať raz aj za mužov. Keď svojich trénerov vidia tí chlapci potom v nedeľu na ihrisku, majú taký rešpekt, úctu a chcú to tiež dotiahnuť niekde ďalej.
Mladíkov určite pozorne sledujete. Badať tam aj nejaké talenty?
– Sledujem, no viac nám ide o to, aby tí chlapci išli niekde vyššie. My finančné prostriedky nemáme na to, aby sme hrali vyššiu súťaž. Pre nás ako dedinu, III. liga úplne stačí, a tým pádom sa snažíme spolupracovať, či už s Krásnom nad Kysucou, alebo s Čadcou. Tých, čo sú na tom futbalovo lepšie, sa snažíme posúvať ďalej.
Na záver by som chcel aj touto cestou poďakovať starostovi obce Mariánovi Plevkovi za podporu nášho klubu.