Nie všetci vedia o svätcovi, na ktorého počesť sa každý rok v Čadci jarmok koná. Išlo o apoštola a mučeníka, ktorý sa narodil v I. storočí v meste Kána v Galilei. Nielen Čadca si ho vybrala za svojho patróna. Rovnakú úlohu má napríklad vo Frankfurte nad Mohanom, Manstrichte, Plzni či Alteburgu. V rôznych oblastiach je patrónom baníkov, mäsiarov, knihárov, krajčírov, sedliakov, vinárov, pekárov, pastierov, sedlárov, koželuhárov, obuvníkov. Dokonca vo Florencii aj obchodníkov s olejom, syrom a soľou. História hovorí, že bol „odborníkom“ na nervové choroby, stresy, úspešne liečil kožné ochorenia. Čo je zaujímavé, vraj dobre pôsobil aj na „posadnutých“.
Počas víkendu potešia milovníkov folklóru Čítajte Podľa legiend po Kristovom nanebovstúpení pôsobil na Strednom východe, od Malej Ázie až po Indiu. Správy o ňom sa objavili dokonca v Etiópii. Zomrel pravdepodobne v Arménsku, kam priniesol kresťanstvo. Pohanských obyvateľov krajiny si pohneval šírením viery, uzdravovaním chorých a „posadnutých“, za čo ho mučili. Podľa tradície ho údajne zaživa stiahli z kože a potom ukrižovali dolu hlavou. V 10. storočí sa jeho ostatky dostali do Ríma, kde ich uložili v kostole San Bartolomeo allsola. Neskôr, v roku 1238, sa Bartolomejova lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom, kde je uložená v svätcovi zasvätenej katedrále. Inú svätcovu relikviu, rameno, vlastní Canterburská katedrála.
Utrpenie svätého Bartolomeja našlo svoj odraz i v dielach výtvarných umelcov. Zrejme najznámejším z nich je Michelangelov Bartolomej na freske Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke ako postava so stiahnutou vlastnou kožou v ľavej ruke (a s umelcovou podobizňou).
