Ján Zoričák sa narodil na Slovensku, no dlhodobo žije a tvorí vo Francúzsku. Jeho nádherné diela obdivujú nadšenci umenia po celom svete. V ostatných rokoch vystavuje svoju tvorbu aj na Slovensku. Na Kysuciach sa máme možnosť stretnúť s jeho dielom po prvýkrát. V rámci výstavy môžete obdivovať 28 unikátnych skvostných plastík zo skla. Výstavu si môžete pozrieť od 11. augusta do 31. októbra 2017. Veríme, že uvedená výstava bude významnou kultúrnou i spoločenskou udalosťou v našom meste i v regióne.
Zavítali aj do rodného domu Jozefa Kronera Čítajte Vernisáž výstavy sa uskutočnila v piatok 11. augusta za prítomnosti autora a jeho blízkych. Galéria je prístupná v PO – PIA od 8.00 do 16.00 hod. a v SO od 8.00 do 12.00 hod.
Ján Zoričák. (zdroj: AJZ)Ján Zoričák sa narodil v Ždiari 13. novembra 1944. Vyštudoval sklárstvo na Sklárskej umelecko-priemyselnej škole v Železnom Brode, potom študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe (skončil v roku 1969), ale netrvalo dlho a odišiel do zahraničia. Už v roku 1972 získal bronzovú medailu na výstave v skla v Mníchove, v roku 1980 Cenu Glaspreis vo Švajčiarsku, nasledovalo ocenenie v Španielsku a v roku 1984 aj cena za sochárske dielo v Bratislave. Jeho tvorba zaznamenáva úspech na celom svete, milujú ho najmä v Japonsku. V roku 1986 ho potešili aj v jeho druhej vlasti – Zoričák sa stal Rytierom Rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky (Chevalier de l’Ordre des Arts et Lettres). V roku 2013 mu prezident Slovenskej republiky udelil vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Žije vo Francúzsku na brehu Ženevského jazera. Slovensko navštevuje každoročne aj so svojou rodinou. Má dvoch synov, troch vnukov a jednu vnučku.
Hviezda prilieta na Kysuce
Ján Zoričák je vojnové dieťa, ktoré na pozadí prichádzajúceho oslobodenia sprevádzajú do súčasnosti viaceré šťastné okolnosti. Hovorieva, že v Ždiari bolo ohromným šťastím už narodiť sa. Z tejto podtatranskej obce sa pobral na prakticky užitočné a tvorivo podnetné štúdiá do Sklárskej umeleckopriemyselnej školy v Železnom Brode, po maturite absolvoval dvanásť všestranných semestrálnych univerzít na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Od roku 1970 žije vo Francúzsku pod Savojskými Alpami, posledné desaťročia v mestečku Talloires nad jazerom Annecy.
Emotívny zážitok Vlasty Mudríkovej z Ruska Čítajte Vitálnou pracovitosťou sa natrvalo zaradil medzi generáciu výtvarníkov, ktorí povýšili sklárske remeslo na svojbytný umelecký žáner. Vytvoril stovky diel, ktoré vystavoval v metropolách svetového umenia v Európe, na oboch amerických kontinentoch, v Austrálii, v Ázii, kde mal najpriaznivejšiu odozvu, opakovane v Japonsku. Na viacerých prezentáciách získal prestížne uznania. Vláda Francúzskej republiky mu roku 1987 udelila ocenenie Rytier Rádu umenia a literatúry, roku 2013 prezident Slovenskej republiky pri 20. výročí vzniku suverénneho štátu mu prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.
Ak by sme sa s umelcom vydali po severnej hranici nášho štátu, najvýchodnejšie inštalovali Zoričákove sklá v Galérii Andreja Smoláka v Snine, viac ráz vystavoval v Poprade, Martine, na Orave v Dolnom Kubíne, nedávno v Tvrdošíne, na jar tohto roku v Kežmarku. K jeho prezentáciám sa žiada dodať, že sa nimi nevydáva po vychodených cestičkách. Každú kolekciu zostavuje s ohľadom na konkrétne prostredie. Do galérií alebo múzeí prichádza osobne pred vernisážou, prezrie si výstavné priestory, spoločne s kurátormi uvažuje o umiestnení diel do čo najpôsobivejšej kompozície.
Galériu v Čadci navštívil vlani v lete, cez jesenné a zimné mesiace usilovne pracoval na sklárskom pozdrave, venovanom Kysučanom. Viaceré diela zhotovil výsostne na túto slávnostnú príležitosť, čo znamená, že si ich môžeme poobzerať do vôle ako celkom prví. Prezentácia diela Jána Zoričáka v Čadci je ďalším potvrdením autorovho neutíchajúceho záujmu o Slovensko. Pri svojich návštevách nadväzuje spontánne kontakty s návštevníkmi svojich výstav. Rád sa s nimi podelí o pocity a radosti, ktoré v ňom od samých začiatkov vyvoláva práca so sklom. Historicky dávny úžitkový materiál sa i nezanedbateľným pričinením nášho rodáka za posledné polstoročie formuje do originálnych umeleckých artefaktov, rovnocenných so sochárskymi dielami, sekanými po stáročia predtým do mramoru a iných kamenných materiálov, odlievaných do bronzu či ďalších kovov, vyrezávaných v dreve.
V každom meste zanecháva Ján Zoričák svoj osobný odkaz. Úprimne sa prihovára predovšetkým tvorivým tlmočením vesmírnych posolstiev. Nepatrí sa vopred prezrádzať umelcove plány, ku ktorým ho mohlo inšpirovať práve pozvanie na Kysuce. Rodák spod Belianskych Tatier dobre vie, že z nášho kraja pochádzajú predkovia Eugena Andrewa Cernana. S americkým astronautom so slovenskými koreňmi sa nestretol osobne, ale je mu citovo blízky nateraz posledným vyvolením človeka na kozmický let k Mesiacu. Nášho umeleckého sklára totiž od chlapčenských rokov priťahovala hviezdna obloha. Koncom základnej školy očarený sledoval blikajúce signály prvých vesmírnych družíc, na strednej umeleckej škole ho dojímal oblet rakety okolo planéty Zem, v ktorej sa viezol kozmonaut Jurij Gagarin, posledné vysokoškolské prázdniny pozorne sledoval prvú fantastickú misiu astronautov Neila Armstronga a Edwina Aldrina na Mesiaci. Od tamtoho letného dňa uplynulo takmer päťdesiat rokov, a Ján Zoričák zotrváva s nebotyčným vesmírom v nepretržitom tvorivom kontakte. Váži si vedcov, ktorí objavujú nové planéty a posúvajú poznanie ľudstva, momentálne povedzme cez existenciu tranzitujúcich exoplanét. Z predhistórie tohto vedeckého odboru ho zase zaujímajú významní astronómovia z druhej polovice predchádzajúceho tisícročia. Fyzickú podobu Taliana Galilea Galileiho či Mikuláša Kopernika z poľskej Torune, partnerského mesta Čadce, zalial do sklených plastík.
Žijeme v 21. storočí a nejeden Kysučan si uchováva v živej pamäti stretnutia s nedávno zosnulým krajanom Čerňanom. Čo ak práve tento muž tu zanechal pre Zoričáka tvorivý impulz na vytvorenie nového originálneho diela do priam čarovného materiálu, nazývaného sklo?
Autor: Dušan Mikolaj
