RADOĽA. Archeologický výskum v Radoli – Koscelisku pokračuje aj toto leto, začal v polovici augusta. Pôda v tejto časti Kysúc doslova dýcha históriou. Viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie tam zanechalo stopy. Toto miesto patrí k najzaujímavejším na Kysuciach.
Okrem iného objavili bronzové šperky
Vlaňajší rok bol pre archeológov i pracovníkov Kysuckého múzea mimoriadne úspešný. Podarilo sa im objaviť lužickú mohylu so zvyškami urny, ktorá obsahovala spálené kosti a bronzové šperky. Našla sa mohyla spred 3 300 rokov. Na vrchole predpokladaného valu odkryli súvislú vrstvu kameňov.
„Zachytený kamenný oblúk sme identifikovali ako časť kamenného venca mohyly lužickej kultúry. V jeho vnútornej ploche sme na štyroch miestach odkryli torzá lužických nádobiek,“ povedal riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský. Po odstránení kontrolného bloku objavili vo vnútri hrob so zachovanou urnou. Bola položená na plochých kameňoch, obložená bola ďalšími a aj jej ústie vypĺňali o niečo menšie kamene. Tesne vedľa nej ležala menšia nádobka (išlo len o torzo), v urne boli medzi spálenými kosťami dve bronzové ozdoby. Mohylu zatiaľ datujú približne ku koncu strednej doby bronzovej.
Koscelisko patrí k starým lužickým pohrebiskám
Aj keď sa už v minulosti podarilo odkryť na Koscelisku tri lužické hroby, zatiaľ bol ten vlaňajší zrejme najvýznamnejší. Išlo o takzvaný „skrinkový“ s bronzovými ozdobami. Krúžok a náramok môžu svedčiť o tom, že v ňom pochovali ženu. Keďže išlo o skrinkový hrob v celej mohyle, je pravdepodobné, že to bola významnejšia osoba. Podľa tvaru urny možno objav datovať na záver strednej a začiatok mladšej doby bronzovej, teda okolo roku 1300 pred Kristom.
„Je zrejmé, že Koscelisko patrí k pomerne starým lužickým pohrebiskám. Vlaňajší objav jednoznačne potvrdil existenciu mohýl na Kysuciach. Výskum v Radoli naďalej pokračuje, keďže v tritisíc rokov starej histórii tam určite bude stále čo objavovať,“ konštatoval riaditeľ.
Zrejme išlo o ľudí z nižších vrstiev
Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, v dvoch sezónach (2012 – 2013) odkryli archeológovia, pracovníci múzea a ďalší spolupracovníci pod vedením Danky Majerčíkovej takmer celý pôdorys kostola. Dohromady počas troch výskumov odkryli 42 hrobov – 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne.
V roku 2013 objavili aj kostnicu. Tá slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov. Nálezy sa našli len v niektorých. Išlo o drobné ozdoby – prstene, spony, v dvoch boli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti. Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.
Práce na nálezisku naďalej pokračujú
Vykopávky na Koscelisku, ktoré bežia už šiesty rok sa tentoraz začali v polovici augusta v susedstve pozostatkov spomínanej mohyly objavenej minulú sezónu. V predchádzajúcich dňoch archeológovia objavili ďalšiu kamennú vrstvu,podľa ktorej sa dá predpokladať, že pri jej odkrytí sa
dopracujú ku kamennému vencu ďalšej lužickej mohyly.
„Keď sa podarí odkopať aspoň polovicu z predpokladanej plochy, bude možné v jej strede hľadať urnový hrob. Na jeho existenciu môžu poukazovať drobné úlomky tuhovej zdobenej keramiky, ktorá by mohla pochádzať práve z urny. Našlosa aj niekoľko malých kamenných úštepov z konca kamennej alebo začiatku bronzovej doby,“ dodal Jesenský. Podľa jeho slov práce na nálezisku naďalej pokračujú, takže na konečný výsledok si budeme musieť ešte nejaký čas počkať.
Za kostolom leží anglická lady Čítajte NÁJDENÉ MINCE NA KOSCELISKU
Išlo o parvy Žigmunda Luxemburského, vyrazené v období 1387 – 1427. Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 – 1427. Razili sa zo striebornomedenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. – 60. rokoch 15. storočia.
