Úspešná bratská dvojica vo svete akéhokoľvek športu je vyslovene raritou. Samozrejme, na Slovensku máme niekoľko zaujímavých príkladov, či už ide o bratov Saganovcov, Hochschornerovcov, Riszdorferovcov... Každý, kto hľadá podobné prípady v hokeji, teda v športe, ktorý každý rok spája celú krajinu, si v prvom rade spomenie na bratov Hossovcov.

Vydarená dvojica sa však rysuje aj z mladíkov z Kysuckého Nového Mesta, ktorí sú veľkým prísľubom slovenského hokeja. Šikovných bratov Romanovcov budeme v nasledujúcej sezóne sledovať v drese žilinských Vlkov, resp. Vancouveru Giants.
Začínali krasokorčuľovaním
„Na dochádzanie to bolo veľmi náročné. Všetok voľný čas sme prispôsobovali tréningom. S manželom sme obaja zamestnaní, no čo sa aj financovania týka, museli sme si veľa odriekať a je to tak aj dodnes,“ prezrádza o začiatkoch svojich synov mama Ľudmila.
Paradoxne, 19-ročný Michal aj 17-ročný Miloš odštartovali svoju kariéru krasokorčuľovaním. „Trápili ma rôzne alergie. Alergologička povedala mojim rodičom, že by bolo dobré tráviť čas na chladných miestach. Mama s otcom ma tak prihlásili na krasokorčuľovanie. Do 11 rokov som sa venoval tomuto športu s hokejom zároveň. Neskôr zvíťazil hokej. Predsa len, je to viac chlapčenský šport,“ vysvetľuje starší z bratov, ktorý dosiahol aj vo svojej krasokorčuliraskej kariére veľké úspechy.
Veď vo farbách Kraso klubu Žilina získal titul majstra Slovenska, ako žiak vyhral Slovenský pohár, na medzinárodných pretekoch vo Viedni skončil druhý. Už odmalička to bolo pre chlapcov, ale i rodičov veľmi ťažké. „Michal a neskôr aj Miloš začínali v Kraso klube Žilina. Tréningy bývali len a len o 6. hodine ráno. Vstávali sme o 4.30 h, nachystali sme chlapcom ľahké raňajky, šli na tréning. Potom sme ich zaviezli do školy či škôlky a poobede sme šli zas na hokejový tréning,“ pokračuje otec Miloš.
Hokejovú školu odmietli
Obaja bratia tak odštartovali svoju športovú kariéru v Žiline. Dlho sa tam však neohriali. Michal mal nastúpiť ako piatak do hokejovej školy, rodičia s tým však nesúhlasili. „Chceli, aby som mal aj kvalitné vzdelanie a viedol aj v tomto smere normálny život. Tým pádom to odmietli a ja som nemohol pokračovať v žilinskom klube. Najbližšou alternatívou pre hokej bol Třinec, v štúdiu sme s bratom pokračovali v ZŠ Nábrežná v Kysuckom Novom Meste,“ povedal pre MY Kysucké noviny Michal Roman.
„Samozrejme, bolo to náročné. Najmä pre rodičov to bolo najťažšie, pretože pracovali. Niekoľkokrát si museli brať voľno na to, aby nás mohli ísť zaviezť do Třinca, voľný čas nevyužívali na výlety či relax. Aj pre nás s bratom to bolo ťažké. Často sme chodili do Třinca už pred školou, vstávali sme okolo 4. Po tréningu sme sa vrátili do školy a poobede zas na tréning do Třinca. Čiže, veľa času sme takto precestovali hore-dole,“ dopĺňa svojho brata Miloš.
Kariéra mladíkov z Kysúc však naberala na obrátkach a potvrdzovala, že sa rodinka Romanovcov vybrala správnou cestou. Fakty o náročnosti pôsobenia v Třinci potvrdil aj Miloš Roman st.
„Keď boli starší, tak sme ich často čakali už pred školou. Obedovali v aute, pospali si, kým sme prišli do Třinca. Do večera sme ich čakali na zimáku, kým skončia. Prišli sme domov, navečerali sa a učili aj do 23. hodiny. Sami sa divíme s manželkou, ako sme to zvládli. Nie vždy mali tréningy v rovnaký čas, nakoľko boli v inej kategórii, o to to bolo náročnejšie. Našťastie nám pomohli svokrovci, známi, ktorí ich niekedy zaviezli na tréning či zápas, keď sme my nemohli.“
Výborné podmienky u Oceliarov
Talentovaní hokejisti z Kysuckého Nového Mesta si tak prešli mládežníckymi kategóriami v Žiline a neskôr v tíme HC Oceláři Třinec. Obaja majú na konte aj štart v najvyššej českej súťaži, po väčšine času však hrali súťažné zápasy v drese třineckej rezervy vo Frýdku-Místku.
„V Čechách sa dbá na šport, klub z Třinca je tam zároveň na najvyššej úrovni. Či sa jedná o zabezpečenie hráčov, výstroje, tréningový proces, priestory na regeneráciu, je to na vyššej úrovni ako u nás. Samozrejme, je to ovplyvnené finančnými prostriedkami,“ hodnotí starší z bratov.
Nabral smer Kanada
Tvrdá drina dostala skromných chlapcov do veľkého hokeja. Mladší si to namieril do zámoria, starší do slovenskej extraligy.
Keď koncom júna „doletela“ na Kysuce skvelá správa, Miloš Roman bol o krok bližšie k svojmu veľkému snu, zahrať si raz NHL. Kluby združené pod zámorskou juniorskou organizáciou Canadian Hockey League (CHL) si vo vstupnom drafte zahraničných hráčov vybrali siedmich slovenských hokejistov. Talentovaný hokejista Miloš Roman sa stal najvyššie draftovaným Slovákom, keď si ho v 1. kole zo šiesteho miesta vybral tím Vancouver Giants z Western Hockey League. Pod CHL patria okrem WHL aj Ontario Hockey League a Quebec Major Junior Hockey League.
Sedemnásťročný mladík z Kysúc nabral smer Kanada v utorok 22. augusta. „Určite sa teším, nakoľko je to nová výzva dosiahnuť niečo viac. Chcel by som hlavne pomôcť tímu najviac ako sa bude dať, pokúsiť sa dostať do play off a tam už niečo uhrať. Najväčšie obavy mám z toho vzletu, keď budem musieť prestupovať v Londýne, ale myslím si, že keď to zvládli ostatní chalani, musím to zvládnuť aj ja. Na ten život tam sa skôr teším, ako by som mal mať obavy,“ povedal pár dní pred odchodom do zámoria Miloš Roman.
Ten sa v tejto sezóne bude snažiť podávať výborné výkony. Ako spomenul, Vancouver Giants by rád dostal do play off. Šikovný center, ktorý obdivuje najmä Crosbyho, Malkina či Toewsa, má aj o motiváciu naviac. V kuloároch sa šušká, že by mohol byť o rok draftovaný do NHL.
„Obľúbený klub nemám. Každý sa mi páči a je to môj sen priblížiť sa k jednému z nich. Ak by sa mi to podarilo v drafte, bol by som rád za každý klub,“ dodáva skromne Miloš.
Posilnil minuloročného medailistu
Veľkú kariéru má pred sebou aj starší Michal. Od novej sezóny mu budú môcť Kysučania fandiť v Tipsport lige, kde bude hájiť farby MsHK Žilina. „V klube som zatiaľ spokojný. Partia je výborná, všetko šľape ako má, takže nemám si na čo sťažovať. Verím, že aj v tejto sezóne budeme pokračovať v dobrých výkonoch. Nejakí chalani síce odišli, ale prišli podľa mňa adekvátne náhrady. Dúfam, že sa nám bude dariť a budeme hrať atraktívny hokej. Ja sa budem snažiť podávať čo najlepšie výkony,“ prezrádza mladý obranca, ktorého vzormi sú Keith, Doughty či Karlsson.
„Myslím si, že úroveň našej ligy je celkom dobrá. Hráči tu majú svoju kvalitu, ale najväčší problém je v tom, ako sa tá liga prezentuje. Kebyže je tu kvalitnejšie zázemie, určite by to bolo aj pre iných hráčov zaujímavé a neutekali by do zahraničia. Nedostatkom sú aj finančné podmienky či úroveň zimákov,“ hodnotí Tipsport ligu Michal Roman.
Vzájomne sa podporovali
Hoci na Kysuciach dodnes nejestvuje žiadny zimný štadión, bratia Romanovci sú príkladom, že aj tu môžu vyrásť kvalitní hokejisti či špičkoví športovci.
„Všetko je o drine, odriekaní. Samozrejme, dôležité je preklenúť ťažké chvíle, časy, keď sa nedarí. V tomto smere je veľmi dôležitá rodina. Keď to nešlo, tak sme sa vzájomne podporili, podržala nás rodina a potom zákonite vždy prišli lepšie časy. Takže je to o tom, nevzdávať sa, keď sa nedarí, ale dať hlavu hore a ísť ďalej,“ zhodujú sa bratia Romanovci.
Čo myslíte, zakotvia obaja časom v nejakom klube v NHL? MY im budeme veľmi držať palce...