Štruktúra a organizácia podujatí v ženskom florbale na Slovensku ešte stále o čosi zaostáva oproti mužskej obdobe tohto športu. Dievčatá z tímu Wild Girls, ktoré hrajú mestskú florbalovú ligu v Čadci, preto hľadali príležitosť otestovať sa aj mimo hraníc regiónu a napokon sa rozhodli okúsiť atmosféru veľkej florbalovej akcie. Koncom augusta strávili štyri dni v Bratislave na turnaji Slovak Floorball Cup 2k17 (SFC).

„Hľadali sme turnaj, na ktorom by bolo viac ženských tímov. Natrafili sme na SFC, na ktorom sa už od začiatku črtala sľubná účasť ženských družstiev. Povedali sme si: ,Prečo nie?´,“ hovorí brankárka Wild Girls Melisa Poláčková.
So svojimi spoluhráčkami postupne narazili na české extraligistky FBŠ Bohemians, slovenský prvoligový tím FbO Žochár Topoľčany, CFIC Nadiya z Ukrajiny a družstvo SK Bivojky Litvínov pôsobiace v druhej najvyššej českej súťaži. Celkovo, medzi dvadsiatimi prihlásenými ženskými celkami by ste len ťažko hľadali ľahkého súpera.
Tri sekundy od vyššej priečky
„Určite sme neurobili hanbu, ale nazbierali sme kopec skúseností. Je naozaj zážitok sledovať hru majsteriek extraligových družstiev. Stáť oproti nim na ihrisku vie motivovať k tvrdším tréningom, k práci na sebe a k zlepšovaniu sa celého družstva. Nešli sme s vedomím, že budeme vo finále, no chceli sme uhrať čo najlepší výsledok,“ opisuje turnajové ambície tímu tréner Wild Girls Peter Jurga.
Kysucký tím sa napokon umiestnil v druhej polovici štartového poľa. Od priaznivejšieho výsledku ho pritom delili len tri sekundy posledného duelu základnej časti. „Nebyť inkasovaného vyrovnávajúceho gólu tri sekundy pred koncom zápasu s Topoľčanmi, mohli sme v osemfinále získať prijateľnejšieho súpera a zabojovať o lepšiu pozíciu. Veľa hráčov či divákov nás však pozitívne hodnotilo, čo nám určite pridalo na sebavedomí,“ približuje vývoj turnaja Jurga.
Brankárka Melisa Poláčková patrila napriek viacerým inkasovaným gólom k najlepším hráčkam kysuckého celku. Ako sa jej chytalo zoči-voči extraligovým hráčkam či českým reprezentantkám? „Bol to nesmierne rýchly florbal, hralo sa nám s nimi ťažko. V našej kysuckej lige nie sme zvyknuté na takéto tempo, medzi tunajšími a extraligovými tímami bolo vidno obrovský rozdiel. Strely boli rýchle, často nečakané. Samozrejme, boli aj chytateľné a prekvapilo ma, že neboli až tak bolestivé, ako som očakávala. Súperi, proti ktorým sme nastupovali, mali zväčša jednu hráčku pred brankárkou. Takže väčšinu času som videla len svoju protihráčku,“ spomína.

Získané skúsenosti chcú zúročiť v domácej súťaži
Získané skúsenosti z veľkých zápasov budú môcť Wild Girls počas sezóny zúročiť v mestskej lige. Rady by opäť získali titul, ktorý sa im po úspešnej sezóne 2015/2016 v tej uplynulej nepodarilo obhájiť. Rovnako by chceli triumfovať na turnajoch.
„Musíme popracovať na kondícii, to je asi naša najväčšia slabosť, ktorú SFC odhalil. Z turnaja sme však odišli ako silnejší tím. Prišli sme totiž na to, čo dokážeme, každá z nás tam predviedla niečo, o čom ani netušila, že to vôbec dokáže,“ prezrádza brankárka Wild Girls.
Spoločne s trénerom i spoluhráčkami sa zhodli na tom, že z turnaja, na ktorom sa v šiestich kategóriách predstavilo dovedna 108 tímov z trinástich krajín, si odniesli v prvom rade množstvo skúseností a zážitkov: „Je úžasné byť štyri dni v kontakte s niečím, čo milujete. Nikde inde nenájdete toľko florbalistov pohromade, ako na tomto turnaji. Spoznali sme veľa nových ľudí a aj nám ako tí mu prospelo stráviť pár dní spolu.“