Rodáčka z Brna, ktorá už deväť rokov žije na Kysuciach, dosiahla pred pár dňami, paradoxne, už vo vytrvalostnej disciplíne obrovský úspech. O ceste za titulom svetovej šampiónky sme sa rozprávali s 37-ročnou Radkou Prívarovou.
Vytrvalkyňa z Čadce získala titul majsterky sveta Čítajte Je to len pár dní, čo ste získali titul majsterky sveta v behu do vrchu v súťaži družstiev. Prezradili by ste nám, ako sa vyvíjal „zlatý“ pretek?
– Už pred pretekom som si v hlave usporiadala, že je to niečo výnimočné a urobím pre to všetko. Keď sa objavil kopec a nohy nechceli bežať, hlava ich donútila ísť. Vedela som, že súperi sú silní, ale chcela som zo seba vydať maximum, čo som aj urobila.
Pocity boli asi výnimočné. Ako tento úspech hodnotíte s odstupom času?
– Bolo to veľmi nečakané, ale vedela som, že môžem bojovať za náš tím. Bola som si vedomá kvalít najlepšej Slovenky Silvie Schwaiger, celkovej víťazky. Keď sme neskôr spolu stáli na stupňoch víťazov, podali sme si ruku a poďakovali sme si. Počuť hrať národnú hymnu na pódiu bolo neopísateľným zážitkom, po ktorom musí túžiť každý športovec.
Okrem súťaže družstiev ste štartovali aj v individuálnej disciplíne. Ako sa vám tam darilo?
– Som veľmi spokojná. Sen bol sa umiestniť v top ten a piate miesto považujem za úspech. Štvrtá v poradí bola na dohľad, ale v kopcoch je aj 5 sekúnd nekonečných (smiech).
Vráťme sa však v čase späť. Kedy a kto vás priviedol k atletike?
– Pochádzam zo športovej rodiny a už v dorasteneckom veku som milovala atletiku. Súťažila som so svojimi sestrami na dráhe. Moja hlavná disciplína bola 400 metrov prekážok. Potom som mala prestávku dlhšiu ako 10 rokov. V roku 2013 som sa vrátila k atletike a vďaka základom, ktoré som si priniesla z mladosti, sa mi darilo veľmi rýchlo zlepšovať.
Pamätáte si na vaše začiatky, prvé úspechy?
– V mladosti som sa považovala za šprintérku a obdivovala som vytrvalcov. Až pred pár rokmi som začala s dlhšími behmi.
Môj prvý závod po dvoch mesiacoch behania bola Krasňanská desiatka. Snívala som o čase pod 50 minút. Preteky som dokončila v čase 46:01 a bola som ohromená. Cítila som v tej chvíli, že môžem byť dobrým vytrvalcom.
Ako často a koľko trénujete?
– Milujem beh, behám tak často, ako mi moja práca, rodina a zdravie dovoľujú. Takže, aby som bola konkrétnejšia, šesťkrát týždenne. Tréning je silné slovo, lebo väčšina behov je voľných v prírode, ale s nadšením. Keď bežíte vo svojom srdci a hlave, je to oveľa silnejšia zbraň ako akýkoľvek cielený tréning.
Teraz ste získali titul majsterky sveta, asi najcennejší v kariére. Ktoré ďalšie sú tie najvzácnejšie?
– Patrím medzi bežcov, pre ktorých je výkon oveľa vzácnejší ako umiestnenie. Veľmi oceňujem, keď sa na preteku objavujú dobrí konkurenti. Minulý rok som sa stala vicemajsterkou SR na maratónskej trati, čo považujem za úspech. Veľmi si však cením preteky, kedy som prekonala sama seba, ako je polmaratón v Košiciach, kde som dobehla v 7. najlepšom čase a zostala tesne nad magickou hranicou 1:30:00. Ďalším krásnym závodom bola Hornická desiatka, kde som tiež zakotvila tesne nad hranicou 40 minút (40:08). Zaujímavé je, že najrýchlejšie preteky vám doprajú tie najkrajšie pocity, pretože ste momentálne pripravení.
Aké sú vaše ďalšie plány? Čo by ste chceli ešte dosiahnuť?
– Túžim pokoriť magické hranice maratónu (3:30), polmaratónu (1:30) a na desať kilometrov (40 min.) kdekoľvek to bude. Nič vám neprinesie viac potešenia, ako prekonať sám seba. Prajem si, nech mi to zdravie dovolí, pretože hlava je pripravená bojovať.
