VYCHYLOVKA. Zaujímavé miesta pre nakrúcanie našli režiséri aj na Kysuciach. V skanzene vo Vychylovke sa natočili napríklad obľúbené rozprávky ako Pehavý Max a strašidlá či Plavčík a Vratko. Medzi najznámejšie diela, ktorých aspoň časť sa „odohrala“ v skanzene patrí aj známy koprodukčný seriál Teta. Spomenúť môžeme pozoruhodné dielo z čias 18. storočia o lietajúcom mníchovi Cypriánovi, tiež významný český filmový počin, ktorý rozprával príbeh mladej židovky, ktorá sa ukrývala v horách pred nacistami – film Želary v hlavnej úlohe s herečkou Aňou Geislerovou. Medzi ďalšie filmy patrí Jaškov sen, Ako divé husi, Živá voda, Povstalecká história, Balada o mŕtvych očiach. Krátke časti z tohto miesta možno pozorovať aj vo filme Sedím na konári a je mi dobre s Markétou Hrubešovou v hlavnej úlohe.
Rozprávku robia tak, aby pobavila celú rodinu
„Rozprávok nie je nikdy dosť. Najmä takých, na ktorých sa môže pobaviť celá rodina. Nová koprodukčná česko-slovenská rozprávka sa v uplynulých dňoch nakrúcala aj v kysuckom skanzene,“ hovorí manažérka produkčnej spoločnosti Jana Motyčková. „Všetci si myslia, že peklo je miesto plné zlých démonov, ktoré človeka navádzajú na zlo. To sú rozprávky pre dospelých. V skutočnosti je peklo úrad, ktorý je tu preto, aby zlo spravodlivo trestal“, tvrdia scenáristi Robert Geisler a Tomáš Hodan. Režisér Marek Najbrt, ktorý má za sebou skúsenosti z celkom iných žánrov (Protektor, Polski film) vysvetľuje svoj postoj k nakrúcaniu rozprávky takto: „Keď mi môj kamarát a spoluautor scenára Robert Geisler pred rokmi navrhol, aby sme natočili rozprávku, zdalo sa mi to absurdné. No odkedy som sa stal otcom dvoch synov, je pre mňa táto predstava logická a jednoznačne príťažlivá. Prečo sa znova nepozrieť na svet z perspektívy dieťaťa a zároveň nevyužiť svoje filmárske a životné skúsenosti na vytvorenie príbehu pre celú rodinu?“
Každý hriešnik má založenú vlastnú zložku
Ako hovorí Motyčková príbeh nás zavedie do malého pokojného mestečka, kde miestni žijú svojim bežným životom remeselníkov a sedliakov a možno ani netušia, že všetky ich priestupky a hriechy sú starostlivo monitorované miestnou pekelnou pobočkou. Hriechy v pekle zapisuje, spravodlivo a neomylne, kúzelné pero z kohúta samotného Lucifera. Každý hriešnik má v pekle založenú vlastnú zložku a vždy, keď sa zaplní, čertovské komando si nasadí kúzelné rohy a chvost a vyrazí na povrch, aby hriešnika priviedlo do pekla...
Bonifác oslobodí mestečko a získa ruku krásnej Markétky
Motyčková ďalej približuje dej: „Jedného dňa však čertovské pero prestane fungovať. Lucifer sa rozhodne poveriť doručením nového čertovského pera na pobočku trocha zmäteného čerta Bonifáca. Je to najlepšia úloha, aby sa mladý čert ostrieľal v ľudskom svete. Žiaľ, prvá Bonifácova skúsenosť v mestečku je, že mu miestny podvodník kúzelné pero ukradne. Spustí sa rad udalostí, kedy mestečko ovládnu miestni špekulanti, lenivci a podvodníci, ktorým sa dokonca podarí uväzniť aj samotného vládcu pekiel. Ostáva už len na Bonifácovi, aby v sebe našiel odvahu a lásku, oslobodil mestečko i Lucifera a získal si ruku krásnej Markétky.“
V úlohe Bonifáca uvidíme Jana Cinu (herca, speváka a okrem iného víťaza súťaže Tvoja tvár má známy hlas), Markétku hrá slovenská herečka Judit Bárdos (Dom, Fair Play), Lucifera Ondřej Vetchý. V ďalších úlohách sa objaví Marián Geišberg ako Markétkin otec, miestnych občanov si zahrajú napríklad Jan Budař, Tomáš Jeřábek, Jan Maryško a ďalší, v pekle budú naopak úradovať Václav Kopta (Podlucifer) alebo Jakub Žáček.
Podľa slov Motyčkovej rozprávka Čertovské pero ponúkne nielen chytľavý príbeh s mnohými aktualizáciami, ale tiež veľmi príťažlivé vizuálne riešenie. „Kľúčom k výtvarného poňatiu je baroko. Nie však to pre rozprávku typické – t. j. ľudové a infantilne zjednodušené. V našom prípade ide o rané baroko, ktoré je sofistikované, pre rozprávkové účely vhodne upravené a doplnené o atribúty súčasnosti“, odpovedá Marek Najbrt na otázku, prečo sa rozhodli prizvať k spolupráci autora výtvarného riešenia Roberta Smolíka. Kameramanom filmu je Marek Žiaran, architektom Henrich Borároš, umeleckým maskérom Zdeněk Klika, kostýmovou výtvarníčkou Andrea Králová.
Rozprávka Čertovské pero sa v priebehu augusta a začiatku septembra nakrúcala v českých oblastiach, medzi inými v romantickom českom meste Ledeč nad Sázavou či v starej železorudnej bani Chrustenice. V polovici septembra štáb natáčal vo Vychylovke. Film sa realizuje s finančnou pomocou oboch štátnych fondov na podporu kinematografie. Premiéru naplánovali na november 2018.
Továreň na sny veľmi dobré pozná aj Jozef Mičo zo susednej Terchovej. Počas svojej kariéry pracoval na tých najnáročnejších filmových kulisách. Spolupracoval s rôznymi produkciami, či už to boli veľké hollywoodske či ďalšie z Francúzska, Ruska, Čiech, Slovenska.
„Tentokrát sme v skanzene prerobili jeden z domov na krásny hostinec. Celkovo, keď pracujeme na rozprávkach, je to veľmi milé. Pri kulisách sa dá doslova „vyšantiť". Keď točíme rozprávky, vždy sa na to veľmi teším. Asi preto, lebo v každom z nás drieme kus dieťaťa,“ povedal.
Článok o svetoznámom výrobcovi filmových kulís Jozefovi Mičovi si budete môcť prečítať v budúcom čísle MY Kysuckých novín, ktoré vyjde v utorok!
