Továreň na sny pozná Jozef Mičo z Terchovej veľmi dobre. Stal sa totiž súčasťou filmového priemyslu. Dokonalá ilúzia si vyžaduje dokonalé spracovanie, pozorovací talent, bohatú fantáziu i remeselnícky fortieľ. Nič z toho mu nechýba.
Tvrdí, že má pocit, akoby už od detstva stáli pri ňom strážni anjeli. Jeden z nich bol vraj určite pri ňom vtedy, keď začal na výrobe kulís do prvého filmu Dračie srdce. Hneď zistil, že túto prácu by chcel robiť. Že je to niečo, čo ho dokáže neskutočne napĺňať. „Je to pozitívna droga, po ktorej človek stále túži,“ spomína. Vysvetľuje, že treba zapojiť fantáziu, veľmi veľa citu a mnohokrát vydať zo seba niečo, o čom človek netuší, že v ňom je.
Na svojich zručných majstrov nedá dopustiť
Ani tentokrát nezabudne spomenúť zručných majstrov, na ktorých mal šťastie. „Kulisy sa vo väčšine prípadov vyrábajú priamo na pľaci. Na mieste, kde sa daný film točí, nakoľko všetko sa musí operatívne riešiť tam. Čo sa týka kulís, ktoré som do filmu robil, išlo o celé domy, kostoly, jaskyne, hrady a podobne. Na ich výrobe pracuje taký počet zamestnancov, aké sú veľké. Boli filmy, kde robilo 10 ľudí, ale i také, kde ich bolo 160. Najčastejšie sú to tesári, stolári, murári, patinéri,“ vysvetľuje.
Výroba kulís pre niektoré filmy bola doslova vyčerpávajúca
Počas svojej kariéry pracoval na menej náročných, ale aj na tých najnáročnejších filmových kulisách. Medzi také určite patril film UPRISING (Povstanie), kde museli za 90 dní postaviť veľkú časť Varšavy. „Stavali sa tristometrové ulice, tunely pod cestami, po cestách nám chodili tanky. Nepríjemné bolo to, že kulisy sa stavali v Bratislave pri Dunaji, kde vietor nemal pochopenie pre naše kulisy a s veľkou silou sa do nich opieral. Takže sa stalo, že časť ulice nám posunulo aj o dva metre, čiže sme museli niektoré práce robiť nanovo. Domy boli vysoké 14 až 19 metrov, museli sme zabezpečiť všetko tak, aby sa počas natáčania nikomu nič nestalo. Dnes s odstupom času vidím, že pri mnohých filmových kulisách som mal veľmi veľa odvahy pri vymýšľaní rôznych konštrukčných prvkov. Takže okrem zručnosti, ochrannej ruky anjelov určite treba aj odvahu,“ konštatuje.
Pracovali aj na Johanke z Arku
Doposiaľ pracoval Jozef Mičo na výrobe kulís pre viac ako 50 filmov. Spolupracoval s rôznymi produkciami, či už to boli veľké hollywoodske či ďalšie z Francúzska, Ruska, Čiech, Slovenska... „Bolo mnoho filmov, ktoré získali ocenenia na rôznych festivaloch. Napríklad film Kuře melancholik dostal Českého leva za najlepší výtvarný počin, čo je zásluha architekta Karla Vacka a nás, ktorí sme tieto kulisy stavali. Zaujímavá práca bola na filme Johanka z Arku, kde hrala Milla Jovovich. Každý jeden film znamená pre mňa veľkú školu, pretože, tak ako som už spomenul, človek vždy musí dať niečo zo seba,“ hovorí.
Pracoval na filmoch, kde hrali najslávnejšie hollywoodske hviezdy, napríklad Peacemaker s Georgom Clooneym a Nicole Kidman, Povstanie s Davidom Schimmerom, Za nepriateľskou líniou s Owenom Wilsonom a Genom Hackmanom, Hartova vojna, kde si hlavnú úlohu zahral Bruce Willis a Colin Farrel a mnohých iných.
Na „konte“má aj známy seriál Marco Polo
Za svoj najväčší úspech považuje, že mu Pán Boh v živote doprial takúto zaujímavú prácu, ktorá je zároveň preňho koníčkom. „Veľmi ma teší, keď sme robili napríklad muzikál Alpenrose vo Švajčiarsku, kde boli obrovské kulisy, a keď produkcia na premiére ďakovala slovenským chlapcom za vynikajúcu odvedenú prácu. V roku 2015 sa na Slovensku natáčal seriál Marco Polo, kde síce nebolo veľa kulís, ale americká produkcia sem prišla najmä pre prekrásnu prírodu. Ako vraví: „Bolo pre mňa cťou podieľať sa na ňom „svojou troškou“.
Dozvedáme sa, že pri výstavbe filmových kulís sa mnohokrát používajú klasicky dostupné stavebné materiály, ale keď sa robí historický film na hradoch, tam sa zvykne vytvoriť forma, respektíve odliatok hradných múrov. Tieto odliatky sa robia zo sadry. Je to najmä preto, aby štruktúra kameňa bola tá istá ako na hrade, na ktorom sa práve natáča. Čo sa týka materiálov, je na nich, aký použijú. „Filmový architekt nám odovzdá výkresy a povie svoje požiadavky a je na nás, ako sa dokážeme popasovať s jednotlivými prvkami a materiálom. Pri historických filmoch využívame najmä staré drevenice. Aj z nového hranola sa dá urobiť starý, ale ten nikdy nebude mať takú výpovednú hodnotu, ako keď sa rozoberie stará drevenička, ktorú čas krásne spatinoval. Navyše, tá má aj svoju dušu, pretože sa v nej odohrávali mnohé ľudské príbehy.“
Podieľali sa na novej verzii filmu Robin Hood
Začiatkom tohto roka budovali kulisy pre novú verziu filmu Robin Hood. Tieto kulisy stavali v Maďarsku, blízko Budapešti, kde pred pár rokmi postavili filmové ateliéry. „Musím povedať, že to boli obrovské kulisy, ktoré sa nám veľmi vydarili a s našou prácou bola maximálna spokojnosť, čo ma veľmi teší. Pretože je dobré, keď zahraničné produkcie poznajú našu prácu,“ konštatuje.
Nedávno sa v Terchovej natáčala česká komédia režiséra Filipa Renča – Zúfalé ženy robia zúfalé veci. Pre tento film zabezpečovali úplne všetko, čo sa týkalo produkcie na Slovensku. „Točilo sa na viacerých miestach, najmä vo Vratnej. Pre mňa bolo veľmi príjemné, že som po dlhých rokoch opäť stretol niektorých priateľov z minulosti. Hlavnú postavu v tomto filme stvárňuje Klára Issová a Martin Mitaš. Veľmi príjemné bolo spomínanie s Klárou Issovou na jej herecké začiatky, keď sme spolu robili na filme Nejasná správa o konci sveta, takže Terchová bola pre ňu už známa,“ teší sa.
V uplynulých dňoch pracovali v kysuckom skanzene
V uplynulých dňoch sa v skanzene vo Vychylovke nakrúcala nová česko-slovenská rozprávka Čertovo pero (Čertí brko), kde jeden z domov prerobili na krásny hostinec. „Celkovo, keď pracujeme za rozprávkach, je to veľmi milé. Pri kulisách sa dá „vyšantiť". Keď točíme rozprávky, vždy sa na to veľmi teším. Asi preto, lebo v každom z nás drieme kus dieťaťa. Takisto na tomto filmovom projekte bolo viacero hercov mojich priateľov, s ktorými sme zaspomínali. Či už to bol Marián Geišberg, Lukáš Latinák, Ondrěj Vetchý.“
Už takmer rok pracujú aj na novom televíznom, kriminálnom seriáli Inšpektor Max, v hlavnej úlohe s Jurajom Kukurom. „Seriál sa natáča prevažne v Bratislave a v Prahe. Je to československá koprodukcia. Teším sa, že pri nových filmových projektoch mi vo veľkej miere pomáha syn, ktorý začína kráčať v mojich šľapajach. A takisto ako mňa, i jeho film úplne pohltil,“ prezrádza.
Ako vraví tento rok je zatiaľ veľmi bohatý na filmové projekty, z čoho má obrovskú radosť. „Pretože ako som už viackrát v mnohých rozhovoroch spomínal, filmovanie je ako milovanie, kto raz skúsi stále musí.“
Kulisári od susedov prerobili jeden z domov na krásny hostinec Čítajte Keď sa dotočí...
Po skončení každého filmovania musia odovzdať pľac, na ktorom stáli kulisy, do pôvodného stavu, čiže v akom ho preberú, v takom ho odovzdávajú. Gro kulís ide na smetisko, ale niektoré komponenty, najmä starý materiál, ktorý sa dá ešte použiť, ide na sklad, a ten využijú pri výrobe ďalších filmov.
Je to o strese, ale i zábave
Táto práca je podľa jeho slov veľmi náročná najmä z toho pohľadu, že ak sa nejaká produkcia rozhodne natočiť film, chce to za čo najkratší čas, aby znížila náklady na minimum. Napríklad vo filme Povstanie mali na všetko iba 90 dní, pritom to boli jedny z najväčších kulís, ktoré sa dovtedy v Európe postavili. Takže vždy okrem nervov, stresu a napätia, ktoré vraj ale stojí za to, zažije človek aj mnoho úsmevných príhod. „Ja veľmi rád spomínam na film Je těžké být Bohem, kde sme na začiatku jari točili neskorú jeseň. Točilo sa na hrade Hukvaldy v Čechách. Stála tam 300-ročná lipa. Tým, že sa natáčanie predlžovalo, začala vyháňať púčky a listy. Keď som bol za režisérom, že začína pučať, a my točíme koniec jesene, s úsmevom na tvári povedal, že treba obrať každý jeden lístok a púčik, ktorý vyhnala. Priznám sa, že v tú noc som takmer nespal. Ale tak, ako všetko, i toto sme vyriešili.“
Jozef svoju prácu miluje aj preto, že človek sa stretne s mnohými zaujímavými ľuďmi. „Je to práca veľmi tvorivá a núti ma rozširovať si môj obzor. Som veľmi rád, že ma niečo zavialo týmto smerom, a ak by som už v živote nepracoval na žiadnom filme, myslím si, že po nás ostalo kus peknej roboty. Je príjemné, keď na konci filmu idú titulky a popri hviezdach filmových plátien sa tam objavia naše terchovské mená. Som hrdý na seba aj chlapcov, že sme toto v živote dokázali,“ dodáva.
