Článok pokračuje pod video reklamou
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. ČADCA. Mestský úrad (MsÚ)v Kysuckom Novom Meste už vlani riešil povolenie na mimoriadny lov líšky hrdzavej. Opatrení, ktoré mesto urobilo, aby sa podarilo líšky z mesta vyhnať, alebo ich odstreliť, prípadne odchytiť formou nastražených pascí, bolo viacero.
„Čo sa týka túlajúcich sa líšok, mesto aj v tomto roku úzko spolupracuje s Poľovníckym združením Kysucké Nové Mesto – Šerkov. Od začiatku roka ulovili členovia približne 20 kusov líščej a asi 50 kusov diviačej zveri,“ informuje prednosta MsÚ Ľubomír Ježo.
Ako vraví v poslednom období prijali niekoľko oznámení o diviakoch pohybujúcich sa po miestnych komunikáciách v miestnej časti Budatínska Lehota. Podľa jeho slov hneď o tejto skutočnosti informovali ďalšie Poľovnícke združenie Vreteň, ktoré pôsobí v tejto časti mesta, tiež v obci Radoľa. „Členovia urobili príslušné opatrenia, o niekoľko dní nám oznámili, že ulovili niekoľko kusov diviačej zveri. Nemôžu však zabrániť tomu, aby diviaky opäť nenavštívili spomínanú oblasť. Zo zvierat odobrali vzorky na zistenie možného výskytu „afrického moru ošípaných“. Všetky výsledky boli negatívne,“ dodal Ježo.
Tlačiť vretenicu do plastovej fľaše, alebo ťahať ju za chvost, sa neodporúča
Diviaky vyčíňali aj v Čadci
Diviaky zanechali nedávno doslova spúšť na ihrisku v Čadci – Horelici. Škody zaznamenali aj v záhradkárskej oblasti v Bukove, tiež na sídlisku Žarec či v prímestskej časti Čadečka.
Zver lákajú najmä odpadky, polia s úrodou či ovocie v sadoch. Odborníci radia, že pri stretnutí s agresívnym zvieraťom môže pomôcť obrana krikom a rozhadzovanie rukami. Diviak dokáže pri útoku nabrať vysokú rýchlosť a zásah môže poriadne bolieť. Treba sa mu vraj vyhnúť cúvaním. Pri útoku sa treba vyškriabať na strom, alebo sa aspoň zaň skryť.
Diviaky sa živia rozmanitou potravou, rýchlo behajú, dokonca vynikajúco plávajú. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne. Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4-12 mláďat.
V súčasnosti je najrozšírenejšou šelmou
V minulosti bola líška pomerne vzácna, dnes ju môžeme označiť za našu najrozšírenejšiu šelmu. Veľmi dobre sa adaptuje zmenám prírodných podmienok i aktivitám človeka.
„Loví najmä v noci, v neskorších večerných hodinách a na svitaní. Jej potravnú zložku tvoria hlodavce, dážďovky, uhynutá zver, zriedkavejšie vtáky, z rastlinnej potravy sú to lesné plody či ovocie zo sadov. Možno ju vidieť aj v blízkosti ľudských obydlí (chatové oblasti, sídliská), kde ju lákajú zvyšky potravy. Atraktívna je pre ňu domáca hydina, najmä v čase odchovu mláďat, ktoré prichádzajú na svet v apríli – máji,“ informovala Erika Kriaková z Obvodnej poľovníckej komory v Čadci. Ako povedala, je to obdobie, kedy dokáže prejsť za touto potravou dlhšie vzdialenosti a prekonať rôzne prekážky. Materinský pud postarať sa o mladé je silnejší než plachosť, ktorá je inak pre ňu typická.
Napadnutie líškou nezaznamenali už dlhší čas
S líškami sa spája známe ochorenie - besnota, ktorá je pri uhryznutí, alebo poškrabaní infikovaným zvieraťom prenosná aj na človeka. „Typickým príznakom je strata plachosti zvieraťa a agresívne správanie. Pokiaľ nevykazuje spomenuté známky ochorenia, nie je potrebné šíriť paniku. K zvieraťu sa nepribližujte a kontaktujte kompetentné orgány,“ povedala Kriaková. Dodala, že v rámci prevencie besnoty sa pravidelne vykonáva vakcinácia líšok kapsulami, ktoré sú rozmiestnené po poľovnom revíri a monitoring ich zdravotného stavu. Regionálna veterinárna a potravinová správa so sídlom v Čadci nezaznamenala za posledné roky napadnutie človeka líškou. Vďaka spomínanej vakcinácii sa ochorenie a jeho výskyt maximálne eliminuje.
