Autor hovorí o tom, že fotografie vznikli kvôli neodolateľnému nutkaniu podeliť sa so svojimi zážitkami s inými. Tvrdí: „Na tomto cykle som robil štyri roky, neskôr prišla dvadsaťročná pauza a prišlo to náhle. Bolo to o uhrančivej predstave ešte pred stlačením spúšte na fotoaparáte, o tom, ako stvárniť krajinu a ľudí v panorámach i detailoch. Osobitne ma zaujímali jednoduchí ľudia, vrchárov a vrchárky som fotil v ich prirodzenom prostredí, v každej tvári boli silné životné príbehy. Chcem im aspoň takto vyjadriť svoj osobný pocit vďaky.“
Michaela Koláriková z Považského múzea dopĺňa, že Vlado Bača vo svojej kolekcii vidí splatenie dlhu voči terchovskej krajine a tamojším ľuďom. Autor túto tvorivú kapitolu uzavrel a čakajú ho ďalšie a dlhé roky pripravované témy.
Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 24. Čítajte Vlado Bača sa vo svojich spomienkach ešte vracia k začiatkom terchovských epizód: „Viezol som sa na jeseň autom z Terchovej na Zázrivú a zrazu som v poli pod Rovnou horou zbadal postavu, vychádzajúcu z rannej jesennej hmly. Pripadala mi ako smrť, urobil som asi desať záberov, je v nich život a je v nich aj smrť. Samozrejme, fotografovanie nie je iba o náhode, ale ani ňou sa nesmie pohŕdať. Je to ako so šťastím, prejde pomimo a už sa nikdy neobjaví.“
Teoretik fotografie Marián Pauer tvrdí, že Vlado Bača je veľký perfekcionista, vždy ide na doraz a svojou tvorbou sa natrvalo zapísal do dejín slovenskej fotografie. Pripomíname, že autor získal mnoho ocenení v Paríži či Bruseli a ako prvému slovenskému fotografovi sa mu podarilo získať titul QEP od európskych profesionálnych fotografov. Jeho fotografie s úspechom uverejnili svetoznáme magazíny.
