V deväťdesiatych rokoch je jeho tvorba viac realistická, s témou krajiny či mesta a vyrovnáva sa s farebnou fotografiou.
Oslávili založenie FS Vrabčiar Čítajte Vystavoval v rôznych slovenských mestách a presadil sa aj v zahraničí. Svoje fotografické objekty pod názvom Čičmianske domy napríklad úspešne predstavil v Kanade, USA, Prahe a Londýne. A práve táto téma je dominantná v najnovšej publikácii o Horečného tvorbe s čičmianskymi motívmi.
Výtvarný teoretik Miroslav Mazúr tvrdí: „Cyklus Čičmianske domy dokazuje Horečného skvelú fotograficko-výtvarnú kondíciu. Bravúrne vyriešil plošno-priestorový problém, ktorý koloroval svetelnou hodnotou. V pohľade na jednotlivé vzory rozoberá každú jednotlivú myšlienku na obraze, medituje, hovorí o výsledku vlastného umeleckého bádania. Skutočný grafický príbeh sa prelína s fotografickou hrou a štylizuje jej reálnu podobu do výstižných tvarových a kompozičných foriem.“
Od roku 2012 sa Jaroslav Horečný Čičmianskym domom venoval postupne v troch sériách. Na rázovitú obec ešte z detstva spomína autor takto: „Príťažlivosť dedinky s názvom Čičmany, ukrytej hlboko v slovenských horách v Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy v mojom vedomí (či podvedomí) rástla v čase veľmi nenápadne. Najprv návšteva s rodičmi v predpubertálnom veku a neskôr výlet s bratrancom z Francúzska. Neskôr ako vysokoškolák – brigádnik som rozvážal do tejto obce mlieko a vždy krátko po úsvite som nasával atmosféru dediny a grafickú výzdobu domov.“
Kunsthistorik Milan Mazúr dodáva, že fotografický súbor Čičmianske domy je súčasne príbehom i hrou, kde detail tvorí zrazu dominantnú úlohu a podstatne vplýva na koncepčné riešenie celku. Na záver pripomeňme, že Jaroslav Horečný je zároveň autorom edície pod názvom Výtvarné umenie severného Slovenska, v ktorej predstavil aj kysuckých tvorcov. Ide napríklad o publikácie Princíp krajiny Gustáva Švábika-Macvejdu a Kovové sny Stana Mikovčáka.
