Prírodné vedy a matematika ho vždy bavili, nakoľko vyžadujú sústredenie a vždy mal pocit, že sú ako keby kúsok pred ním. Ako sám hovorí, je to tak aj dodnes a prirovnáva to k neustálemu kontaktu s túžbou spoznávať niečo nové. A práve to ho baví...
František Herman je rodák z pohraničnej obce Skalité, ktorá na severe Slovenska susedí s Poľskom. V mladom veku rád športoval, ale aj zarezával na brigádach, aby „nevisel“ len na krku rodičov.
Po úspešnom ukončení Gymnázia Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci študoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium.
Dnes sa 28-ročný Kysučan venuje výskumu na podľa viacerých odborníkov najprestížnejšej univerzite Európy...
Momentálne pôsobíte na ETH (švajčiarsky federálny technologický inštitút) vo švajčiarskom Zürichu. Prezradili by ste našim čitateľom, čomu konkrétne sa venujete?
- Samozrejme, v súčasnosti pracujem na dvoch projektoch. V jednom z nich sa venujeme vlastnostiam dvojvrstvovej grafénovej kvantovej bodky. Hoci to znie strašne múdro, ale jednoducho povedané si treba predstaviť dve vrstvy uhlíkových atómov zhruba okrúhleho tvaru o priemere niekoľko desiatok nanometrov uložených pekne na sebe. V druhom projekte chceme skúmať transportné vlastnosti (najmä odpor) jedného konkrétneho supravodiča, avšak v normálnom stave. Niekomu by mohlo napadnúť, že načo nám „také somariny“ vlastne sú. Osobne mi to je jedno, mňa baví na tom robiť, ale ukazuje sa, že výsledkom takéhoto výskumu môžu byť užitočné informácie pre vývoj počítačov, elektroniky atď... To však dopredu väčšinou neviete.
V akom štádiu je momentálne váš výskum, ukazujú sa už prvé výsledky?
- Veľmi rád by som povedal, že áno a potom ich zopár vymenoval, avšak treba byť trpezlivý. Po príchode na ETH som sa ešte venoval dobiehajúcemu projektu z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde sme spoločne s mojím vedúcim Richardom Hlubinom pracovali na modeli, v ktorom dokážeme rozlíšiť úlohu rôznych rozptylových procesov v supravodivom stave. Výsledkom našej snahy je pomerne jednoduchý avšak svojím spôsobom bohatý model, ktorý by mohol fungovať na širokej triede supravodičov obsahujúcich nečistoty. V súčasnosti sa snažím čo najrýchlejšie vbehnúť do nových projektov a naštudovať si, čo už ľudia vedia, nech môžeme plynulo prejsť k tým, ktoré ešte nevedia.
Antibiotiká strácajú účinnosť, zmeniť to môže Čadčan pôsobiaci na Harvarde Čítajte Veda a výskum si určite vyžadujú množstvo času stráveného v práci. Ako konkrétne vyzerá váš deň? Asi je smiešne myslieť si, že si odpracujete osem hodín a idete relaxovať...
- My pracujeme ako teoretickí fyzici. Je to fascinujúca práca, keď sa jeden kus prírody (my) snaží prísť na to, ako sa správa iný kus prírody. V praxi to vyzerá tak, že na základe určitých predpokladov (či už úloha rôznych symetrii v prírode, alebo mikroskopická predstava o procesoch v nej) sa snažíme vytvoriť matematický model, ktorý predpovedá merateľné výsledky. Ľudia pracujúci v laboratóriách (experimentálni fyzici) nám potom zlepšujú, resp. zhoršujú náladu na základe toho, či nimi merané dáta súhlasia, alebo nesúhlasia s našimi predpoveďami. Akademická pôda má úžasnú výhodu v slobode, ktorú poskytuje. Nikto nás nenúti pracovať presne 8 hodín od 9.00 h do 17.00 h každý deň. Avšak, takisto nám nikto nezakazuje pracovať v sobotu alebo do jednej v noci. Podoba pracovného dňa veľmi závisí od mnohých faktorov, napríklad či je treba niečo súrne dopočítať, doprogramovať a podobne, nakoľko od výsledku závisí ďalší postup v projekte. Či treba začať dávať dokopy alebo dokončovať článok, aby sa aj svet dozvedel to, na čo sme vlastne prišli. Či je v okolí zaujímavý seminár, ktorý môže človeku rozšíriť obzor, alebo v ten deň človek učí a musí si pripraviť materiál pre študentov. Ako vidíte, tá paleta činností vie byť pestrá a tá sloboda nám umožňuje si aktivity rozložiť tak, aby to človek stíhal a zvládal robiť tak, ako najlepšie vie. Mám rád to prostredie, cítim, že mi dáva obrovský priestor na rozlet, pričom ma nedeformuje. Nesmierne si ho vážim a spolu s ním aj ľudí, ktorí ho vytvárajú.
A čo podmienky vo Švajčiarsku? Dajú sa porovnať s tými u nás?
- Veľmi dobrá otázka. Každý samozrejme čaká, že poviem nie, lebo veď Švajčiarsko, Zürich, ETH, peniaze a tak, ale treba sa na to pozrieť trochu hlbšie. Myslím si, že hlina je tu podobná ako u nás, takže v princípe sa podobné inštitúcie dajú vybudovať aj na Slovensku. Ide o to, či je verejná objednávka.
