Obliecť si reprezentačný dres a hrať najvyššiu futbalovú súťaž, to je asi sen každého futbalistu. Presadiť sa vo veľkom futbale sa podarilo len niekoľkým Kysučanom.
Jedným z nich je aj 20-ročný Adrián Kopičár, ktorý má pred sebou ešte bohatú futbalovú kariéru...
Od novej sezóny ste súčasťou FK Železiarne Podbrezová. Je to už dlhšie obdobie, no predsa len ste takpovediac v novom prostredí. Ako si zvykáte na partiu a celkovo futbalový život v Podbrezovej?
– Podbrezová je dá sa povedať taká malá dedinka, no ľudia tu žijú futbalom. Zvykol som si vcelku rýchlo, takže bolo to bez problémov. Tréningové zázemie je tu tiež na slušnej úrovni a takisto sme dobrá partia.
Má priemer bod na zápas! Kysučan zbiera skúsenosti v zámorí Čítajte V drese fortunaligistu ste si už pripísali niekoľko štartov. Mužstvu sa zatiaľ nedarí podľa predstáv. Ako sa na ihrisku cítite vy, kde to zatiaľ viazne, aby ste celkovo získavali viac bodov?
– Nie je to ideálne, ale stále na tom pracujeme a dúfame, že sa to zlepší hlavne výsledkovo. Herne to nie je až také zlé, ako to vyzerá v tabuľke. Samozrejme, posledný zápas s Trenčínom nám absolútne nevyšiel.
Poďme teraz na úplný začiatok vašej futbalovej kariéry. Kedy a prečo ste začali s futbalom?
– S futbalom som začal už ako malý chlapec v mojej rodnej Turzovke. Najskôr sme hrávali s kamarátmi len na sídlisku, no postupne som začal aj so žiakmi v klube FK Tatran Turzovka.
Pamätáte si na svoje prvé futbalové kroky, trénerov, spoluhráčov či prvé úspechy?
– Pamätám si na môjho prvého trénera, ktorým bol Pavol Škorník. Pri ňom som začal viac vnímať futbal a užívať si ho. V Turzovke som prešiel všetkými žiackymi kategóriami a neskôr som sa presunul do Čadce na hosťovanie, kde žiaci hrávali prvú ligu.
Mládežnícke časy ste strávili aj v Čadci, v Žiline či Senici. Prišli aj tam nejaké cenné úspechy?
– Zlom nastal asi pri prechode z Čadce, resp. z Turzovky do Žiliny. Mal som vtedy 14 rokov a začal som bývať na akadémii. Zo začiatku som sa toho bál, no veľmi rýchlo som si zvykol a všetko sa mi tam zapáčilo. Hneď o rok sme sa stali majstrami Slovenska s kategóriou U15, doteraz si nato pamätám a nesmierne si to vážim. Zo Žiliny najradšej spomínam na trénerov Goliana, Nemčika a Konečného, pri ktorých som sa toho veľmi veľa naučil, čo sa týka futbalu a dali mi veľa aj do osobného života.
Profesionálny debut medzi mužmi ste si odkrútili v drese Slovana Bratislavu paradoxne proti svojmu dnešnému zamestnávateľovi z Podbrezovej. Je to asi nezabudnuteľný moment vašej kariéry, súhlasíte?
– Tak asi ako každý futbalista, tak aj ja som bol rád, že som si mohol odkrútiť debut tak rýchlo. Doteraz si na ten zápas pamätám. Nastúpil som asi na 30 minút a v samom závere sme vyrovnali z penalty na konečných 2:2.
Niekoľkokrát ste si obliekli aj dres mládežníckych výberov SR. Ako sa vám darilo v drese Slovenska?
– Áno, prešiel som si všetkými kategóriami od U15 až do U19, dokonca s kapitánskou páskou vo väčšine zápasov, takže o to to bola pre mňa väčšia česť a radosť. Myslím si, že sme dosahovali aj dobré výsledky. Najviac však mrzí, že sme sa v kategórii U19 s trénerom Malatinským nedostali na záverečný turnaj ME. Teraz je mojím cieľom dostať sa do reprezentácie do 21 rokov. Budem na sebe naďalej pracovať a verím, že to vyjde .
V poslednom období sme všetci sledovali cestu našich na MS vo futbale. Žiaľ, nevyšlo to ani na baráž. Fandili ste chalanom aj vy, čo poviete na ich výkony?
– Sledoval som azda každý zápas kvalifikácie. Nemali sme jednoduchú skupinu, o to viac to mrzí. Nedostať sa do baráže kvôli jednému bodu je vždy škoda, no verím, že sa nám to najbližšie podarí.
V súčasnosti sa pomerne darí aj klubu, kde ste s futbalom začali. Sledujete aj výkony chalanov z Turzovky?
– Vždy, keď som doma a hrá sa v Turzovke, tak sa prídem pozrieť. Momentálne je to veľmi mladé a dravé mužstvo na čele s mojím kamarátom Rolandom Šmahajčíkom, ktorý sype jeden gól za druhým. Verím, že to bude v tomto trende pokračovať.
Otázka na záver, resp. odkaz pre mladých športovcov. Čo treba robiť, aby sa človek stal úspešným športovcom?
– Ísť si za svojím snom. Veľakrát sa niečo nepodarí, často ich bude niečo od toho odrádzať, no ak to človek robí poctivo a dáva tomu čo najviac, tak výsledok sa dostaví.
