Aj v októbri sa konali niektoré z nich. Dielom pani učiteľky E. Bučkovej bol program Okrasa Čadca a rodný dom J. Kronera, Staškov. Žiaci 7. ročníka sa v utorok 17. októbra oboznámili s výrobou sklených vianočných ozdôb vo výrobnom družstve Okrasa v Čadci. Deväťdesiat percent výrobkov je vytvorených ručne, preto je každá sklená ozdôbka umeleckým originálom.
ZŠ Clementisova v Kysuckom Novom Meste zažila významný deň Čítajte Hlboký dojem v deťoch aj vyučujúcich zanechala návšteva rodného domu Jozefa Kronera – majstra a ozajstného profesionála vo svojom povolaní. Aj bez hereckého vzdelania dosiahol najvyššie méty, aké si umelec môže priať – náklonnosť celého národa a mnohých generácií, filmové ocenenia Oscar, Zlatá palma a mnohé ďalšie, nemenej významné. Deti snáď po prvý raz v živote videli naživo a dotkli sa repliky sošky Oscara. Rodným domom, životom aj dielom J. Kronera ich formou pútavého výkladu sprevádzala pani sprievodkyňa, ktorej touto cestou ďakujeme. V réžii pani učiteľky Petrovovej bola exkurzia zo dňa 20. októbra – tentokrát pre žiakov 5. ročníka. Tí navštívili bývalé sídlo palatína Juraja Turza, ktorý pred 400 rokmi žil a pôsobil na zámku v Bytči. V súčasnosti tam sídli štátny archív. V reálnej situácii si deti overili, ako archív funguje, čo všetko sa v ňom dá vyhľadať, zistiť. Listovali v knihách starých vyše 400 rokov. Videli okrem iného originálny zápis súdneho procesu s Jurajom Jánošíkom, ako aj zápis vyneseného rozsudku. Kráčali po miestach, kde v 17. storočí žil so svojou rodinou druhý najmocnejší muž po kráľovi v Uhorsku – palatín Turzo. Po návšteve štátneho archívu a zámku si deti so záujmom prezreli interiér Sobášneho paláca, ktorý dal palatín postaviť za účelom svadobných veselíc pre svojich 8 detí.
V sobášnej sále žiakov upútali repliky odevov ženícha a nevesty z tohto obdobia. Ako ináč – šľachtické. Dozvedeli sa, že svadobné šaty šľachtičnej vážili až 25 kg. Keď k tomu zohľadníme aj hmotnosť samotnej nevesty – ženích mal čo robiť, aby nevestu preniesol cez prah.
Po prehliadke paláca autobus s deťmi a vyučujúcimi zamieril do najužšieho priesmyku na Slovensku – Manínskej tiesňavy. Úzky kaňon medzi kopcami Veľký a Malý Manín prešli deti doslova s otvorenými ústočkami. Na záver si ešte spomenuli na ľudí, ktorí zahynuli v horách – na symbolickom cintoríne, umiestnenom v tesnej blízkosti priesmyku. Žiaci si až tu uvedomili, že v horách treba byť obozretný a zbytočne neriskovať, nepreceňovať svoje sily. Dúfame, že deti si z týchto exkurzií odniesli snáď aj niečo navyše, čo by sa v školských laviciach nedozvedeli a nezažili. Tešíme sa na ďalšie podobné zážitky.
Autor: Iveta Petrovová
