Už počas štúdia sa vytvorila výborná partia spolužiakov – kamarátov, preto hneď v nasledovnom roku, po absolvovaní povinností spojených s obranou socialistickej vlasti sa dala dohromady skupina samozvaných organizátorov (všetkými akceptovaná), ktorá začala organizovať každoročné stretnutia, na ktorých lovíme v pamätiach a spomíname na krásne časy počas štúdia.
Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 26. Čítajte No spomienky nie sú všetko, čo nás spája. Počas 40 rokov sme organizovali stretnutia vo viacerých kútoch i centrách našej domoviny i terajšieho zahraničia, na Morave. Spoznali sme Záhorie, myjavské kopanice, Oravu, Terchovú, Považie s Hornou Maríkovou, Púchovom i kraj pod Kľakom.
Nakoľko sme výborní kamaráti, stretnutia sa konali aj dvakrát ročne. Nakoniec, riadením osudu a zásluhou nášho kamaráta Peťa Altusa, sme sa dostali, predpokladáme, do našej, čo sa týka stretnutí, cieľovej stanice, na Semeteš-U Cipára. Bolo to asi pred 15 rokmi. A tu sme zistili, že je to miesto, ktoré nám pre naše stretnutia najviac vyhovuje. Krásne prostredie, nádherná príroda, vynikajúci personál a skvelí „domorodci“. To bola rana do čierneho. Tamojší penzión sa stal naším druhým domovom.
Za roky štúdia sa vytvorili medzi nami väzby, ktoré, ako ukázal čas, boli a zostali nezničiteľné. Prežívali sme spoločne úspechy, radosti i starosti aj smútok a pokiaľ to išlo, sme si vzájomne pomáhali. Stali sme sa tak rodinou, ktorú sme si vybrali sami. Potrebovali sme už len „rodinné sídlo“. A to sme našli práve tam. Pre naše stretnutia by sa hodil text piesne od skupiny Elán „Fero“. Kto ho pozná, vie, čo chceme povedať. Aj pre nás sa minimálne raz v roku všetko zastaví a poznáme len jeden smer, smer Semeteš.
Stretávať sa v dnešnom hektickom prostredí, kde vo väčšine prípadov je človek človeku všetkým možným, len nie človekom, na mieste, kde je absolútna pohoda a relax, je nepochybne luxus.
Sme radi, že máme jeden druhého, tretieho, štvrtého, atď. a že vždy nájdeme u kamarátov, ako aj u všetkých okolo nás len a len úsmev, pohodu, porozumenie a vzájomnú úctu.
Všetkým, ktorí si týchto pár riadkov prečítajú, prajeme takých kamarátov, ako máme my, takú radosť a pohodu, akú pri stretnutiach prežívame my.
Autor: Jozef Bohdan
