Ide o Zázrivú, presnejšie o areál Jánošíkov dvor, v ktorom si môžete pozrieť jedinečnú expozíciu pod názvom Jánošíkov hrob. Jej autormi sú traja akademickí sochári, z ktorých dvaja pochádzajú z Kysúc, kde aj tvoria.
Dielo Jaroslava Gaňu nesie názov Kríž a pretrhnuté putá a autor o ňom tvrdí: „Nejde o hrob konkrétneho človeka, ale o pomyselný, symbolický hrob – hrob myšlienky, ktorú sa pokúsili načas uväzniť v putách teatrálnou smrťou Jánošíka. Smrť mala byť odstrašujúcim príkladom pre ďalšiu revoltu, ktorá sa navzdory tomu vymanila z jarma neslobody. Kompozícia diela pozostáva z nakloneného kríža, symbolizujúceho porobu slovenského, kresťanského, robotného ľudu, spútaného reťazou, a neslobodu feudálneho poddanstva. Na jej konci je pretrhnutá obruč ako nádej na vyslobodenie a lepšiu budúcnosť.“
Minifarma priťahuje školákov Čítajte Ďalšou z expozícií je Jánošíkov opasok od Jozefa Mundiera. Autor zdôvodňuje túto tému: „Opasok preto, lebo sa v ňom skrýva zázračná sila, chodil s ním na zboj, do krčmy, ale aj za frajerkou. Opasok ako kruh, uzavretý celok, pôsobiaci ako dokonalý tvar. Za materiál som si zvolil kameň, pretože vo mne vzbudzuje silu a večnosť. Kameň – kruh, ktorý je náhle rozseknutý, dokonca aj pracky na ňom, ktoré ho spevňovali, sú na dve polovice. Kde je zrazu tá hrozná sila, ktorá v ňom bola? Zrazu je preč, odišla, ostal len kruh na dve polovice, ktorý pripomína zlomený ciferník, v ktorom sa ručičky prestali pohybovať a čas sa zastavil.“
Nuž a do tretice nájdeme na Jánošíkovom hrobe v Zázrivej symbolickú šibenicu a na nej za hák obesenú hrudu zlata. Autor Marek Ryboň vysvetľuje: „Tá hruda zlata hovorí o tom, že obesením Jánošíka sme na Slovensku zničili niečo vzácne, ale zároveň symbolizuje večnosť myšlienky, ktorú Jánošíkov odkaz predstavuje. Je to sloboda.“
Gaňova, Mundierova a Ryboňova spoločná expozícia Jánošíkov hrob je skutočne pozoruhodná a z mnohých hľadísk aj výnimočná. Ak teda navštívite dolnú Oravu, Jánošíkov dvor v Zázrivej dozaista nevynechajte.
