Išlo o jeho nedožité 90. narodeniny, ktoré si s úctou voči členovi Skupiny Mikuláša Galandu svojimi dielami pripomenuli aj sochári Jozef Mundier, Miroslav Pallo a Marek Ryboň.
Horečného Čičmianske domy sa presadili aj v zámorí Čítajte Na majstra si zaspomínal aj jeho priateľ, fotograf Ivan Köhler: „V sedemdesiatych rokoch minulého storočia som sa nedobrovoľne ocitol v kúzelnom mestečku Rajec. Nevediac, kam z konopí... Dom, byt, záhrada, lekáreň, povala, pivnica. Dezolátne stavy. Ale... V telefónnom zozname Vladimír Kompánek, a tak sa to začalo.“ Jozef Mundier o Kompánkovej tvorbe tvrdí: „Keď sa povie symbol, znaky, archetyp, autenticita, univerzálnosť, minimalizmus, predstavíme si človeka, sochára, maliara, rozprávača... Tvorba tohto výtvarníka zaujíma popredné miesto v slovenskej kultúre, jeho diela sú výnimočné, nenahraditeľné a inšpiratívne.“
Na vernisáži si na V. Kompánka zaspomínal aj básnik a spisovateľ Ľubomír Feldek: „Je známe, že bol jedným z najlepších slovenských sochárov a maliarov. Menej známe je, že tento autor bol aj básnik. Pravidelne vymieňal sochárske dláto či maliarsky štetec za básnické pero a písal prekrásne básne v próze, ktorých umelecká hodnota je porovnateľná s hodnotou jeho výtvarných diel.“
Pripomeňme, že častým motívom Kompánkovej tvorby je žena, poľné znaky či fašiangové masky. Nehovoriac o totemických symboloch a drevených hračkách, s tým, že charakteristická je spätosť s prírodou a dedinou. Na záver pridajme výstižnú myšlienku Mareka Ryboňa: „Doba drevená bola prvá a trvá dodnes. V nej človek vytvára rôzne predmety, obydlia, nástroje... Ale diamanty, tie vytvára Kompánek.“
