Desiate miesto v tabuľke s aktívnym skóre 28:26 a 20 bodmi v tabuľke. To je finálny rezultát výkonov FK Čadca počas jesennej časti III. ligy Stred. Plány boli smelšie, no Čadčanom sa do cesty opäť postavili rôzne zranenia kľúčových hráčov. Jesennú časť sme bilancovali s prezidentom klubu Danielom Romanom...
A mužstvo zimuje na 10. priečke v tabuľke III. ligy Stred. Vládne s týmto umiestnením spokojnosť?
– S prvou časťou sezóny 2017/2018 nie som spokojný. Káder sa oproti jarnej časti posilnil, a tak som očakával umiestnenie do šiesteho miesta. Už tradične nás však zasiahli viaceré zranenia, ktoré výrazne ovplyvnili hru nášho mužstva. Pre zdravotné problémy nemohol chalanom vo väčšine zápasov pomôcť Patrik Jarabica, ani na jeden zápas kvôli zraneniu nenastúpil útočník Tomáš Kubica. Občas nám chýbal aj Dávid Kulla a ďalší hráči, ani raz sme tak nehrali v najlepšej možnej zostave.
Keď to zhrniem, bola to ťažká jesenná časť. Súťaž je vyrovnaná. Ak by sme mali o pár bodov viac, mohli sme byť oveľa vyššie, ale platí to aj naopak. Ale ešte raz opakujem, s umiestnením v tabuľke nie som spokojný.
Pred novou sezónou prišli do klubu noví hráči. Osvedčili sa tieto posily?
– Podľa mňa áno. Roman Pliešovský, Pavol Zimka či Branislav Gavlas splnili moje očakávania. Dobrý futbal hrali ale aj hráči, ktorí sú oporami Čadce už viac sezón. Takou skalou v obrane bol už zvyčajne kapitán Tomáš Tlelka, ktorého kvalitné výkony potvrdzuje aj fakt, že sa dostal do výberu SsFZ, ktorý nás reprezentoval na turnaji jednotlivých futbalových zväzov.
Našu svätyňu strážil Marek Hlava, ktorý je dlhodobou brankárskou jednotkou. Výborne hrali aj ostatní hráči, či už Jozef Polka, Ivan Šebík, ale aj mladší futbalisti. Trošku som sklamaný z hráčov, ktorí prešli do A mužstva z dorastu. Myslím si, že ešte majú čo robiť, aby sa dostali do základnej zostavy. Verím, že budú trpezliví a naďalej budú na sebe pracovať.
Kysuce sa dočkali prvého ihriska s umelou trávou Čítajte Od vyšších priečok vás delilo naozaj len pár bodov. V ktorých zápasoch ste ich mohli získať?
– Utkvel mi duel v Námestove, kde sme dlho vyhrávali 1:0, no niekoľko minút pred koncom stretnutia sme dostali po nešťastnej chybe gól na 1:1. Aj zápas s Liptovským Hrádkom sa celkom dobre vyvíjal. Vyhrávali sme, v závere sme stratili víťazstvo a mužstvo z Liptova nakoniec otočilo celý zápas vo svoj prospech. Takže tu sme mohli mať o päť bodov viac. Na druhej strane, treba podotknúť, že aj nám sa podarilo zvrátiť niektoré zápasy. S rivalom z Krásna nad Kysucou sme prehrávali 2:0 a nakoniec sme zachránili aspoň bod za remízu 2:2. Celkovo je III. liga naozaj vyrovnaná. Nemôžem povedať, že by chalani hrali zle. Občas nám chýbalo aj trošku šťastia a možno keby ten káder bol pravidelnejšie kompletný, mohli sme byť do piateho či šiesteho miesta v tabuľke.
Jeseň sa len skončila, no určite už musíte plánovať odvetnú časť. Ako to vidíte s kádrom?
– Chalani ešte trénujú do 9. decembra a potom si dajú nejaký čas voľno. Uvidíme, ako sa budú vyvíjať zranenia Kubicu a Jarabicu, Matej Špila ide študovať do Bratislavy, a tak uvidíme, ako sa to vyvinie aj s ním. Každopádne, budeme sa snažiť chalanov udržať a pokračovať s podobným kádrom. Ale nič konkrétnejšie sme ešte nezačali, na to je ešte priskoro. Potrebujeme aj nové posily, opäť ich budeme hľadať vo vlastných radoch alebo niekde na Kysuciach a v okolí. Určite tu nechcem zahraničných hráčov, ktorých má už väčšina klubov aj v III. lige. Či už ide o Srbov, Ukrajincov, Chorvátov, ale aj Brazílčanov...
A čo tréner? Povedie mužov aj na jar Pavol Strapáč?
– Pavol Strapáč odvádza dobrú prácu. Nemám k nemu žiadne výhrady. Sme spolu v kontakte a riešime problémy. No má to ťažké u nás v Čadci. Hráčov je tu niekedy málo. Prídu štyri zranenia a musíme ťahať mladíkov z dorastu. Aj tréningový proces je komplikovaný. Chalani robia na zmeny, študujú, takže skĺbiť tréningový proces, aby ich dobre pripravil na zápas, je veľmi ťažké. Ja by som sa mu chcel poďakovať za jeho prácu. Verím, že ostane u nás aj na jar. Budem rád, ak bude pokračovať u nás v tej práci, ktorú začal. Všetko je, samozrejme, aj na ňom, ale dúfam, že aspoň túto sezónu u nás dokončí.
Ako je klub na tom po finančnej stránke?
– Čo sa týka spolupráce s mestom, tam nemám nejaké výhrady. Primátor Milan Gura je naklonený futbalu. Dotáciu, ktorú nám Mestské zastupiteľstvo v Čadci odkleplo, sme dostali do posledného centu.
Zároveň som mierne sklamaný z ľudí a podnikateľov z regiónu, ktorí nechcú prispieť do športu. Snažíme sa ich oslovovať. Veď dotácia z mesta, hoci je naoko vysoká, určite nepostačuje na to, aby sme pokryli všetky náklady družstiev mládeže, mužov a tímov na Horelici, ktoré hrajú pod hlavičkou Čadce a platíme za ne zberné faktúry. V konečnom dôsledku nám v rozpočte vždy chýba okolo 20 až 25-tisíc eur.
Veľa ľudí si myslí, že sme dostali priveľa peňazí. Nie je to pravda. Každý si musí uvedomiť, že iba na doprave minieme 13,5 až 14-tisíc eur za celú sezónu. Veľa nám berú rozhodcovia, za ktorých platíme mesačne od 1500 do 2300 eur po dobu ôsmich mesiacov, kedy hráme majstrovské zápasy. Nehovoriac o strave a ostatných veciach, ktoré potrebuje klub na fungovanie. Ak si niekto myslí, že 54-tisíc eur je veľa, tak nech sa páči. Môže si to prísť pozrieť a rád mu to do bodky vysvetlím. Veď stále sú také reči, že čo chceme, že sme dostali najviac peňazí zo všetkých klubov. Ale ako hovorím, na pokojné fungovanie by sme potrebovali asi 85-tisíc eur.
Futbalu v Čadci šéfujete už vyše dvoch rokov. Ešte stále máte tú energiu a chuť venovať sa tomu naplno?
– Pravdupovediac, ako kedy (smiech). Je to nesmierne ťažké. Kto to nezažil, tak si to vie naozaj ťažko predstaviť. Človek je občas frustrovaný z niektorých vecí, niekedy zas nabitý chuťou a energiou. Dosť sa to odráža, samozrejme, od výsledkov a financií. Veď človek môže mať chuť robiť pre futbal, ale keď nemá peniaze, tak je to trápenie. Často rozmýšľam nad tým, ako to všetko skĺbiť a dať dokopy. Ono v podstate, pokiaľ by sme dokázali naplniť tie finančné veci, lepšie by sa robilo.
Popri podnikaní sa futbalu naozaj venujem akoby na ďalší plný úväzok, pretože nie som len prezidentom klubu, ale aj manažérom a vypomáham aj trénerom pri mládežníkoch. Starám sa tak o chod celého klubu a robím všetko, čo sa dá. Samozrejme, pomáhajú aj ďalší ľudia, ktorých prácu si veľmi cením.
