Takže poďme najskôr k spoločným poľovačkám na diviačiu zver. Môžete nám o nich niečo zaujímavé povedať?
- Najmä v období novembra a decembra sa konajú slávnostné poľovačky. Ich účelom je redukcia stavu diviačej zveri. Diviak je nočná zver, z jeho úkrytov sa dá s pomocou psov vyduriť a tak umožniť strelcom uloviť ich. Strelci obstúpia celý pohon, kde sa diviaky zdržiavajú. Musia dávať veľký pozor, keďže sú veľmi opatrné. Dôležitými pomocníkmi sú lovecké psy, ktoré hlasným štekaním oznamujú, kadiaľ utekajú. V rámci takéhoto lovu sa poľuje aj na dravú zver. Napríklad na líšku či kunu skalnú.
Existuje zrejme aj iná možnosť redukcie stavu tejto zveri?
- Odstrel diviakov sa robí v priebehu celého roka, ale tiež individuálne. To znamená, že poľovník poľuje posliedkou, teda opatrne prechádza lesom, alebo postriežkou na posedoch. Najviac diviakov sa uloví počas mesačných nocí 3 dni pred a 3 po splne mesiaca.
V posledných rokoch ľudia upozorňujú na to, že diviaky sa premnožili, je ich viac, ako v minulosti. Robia škody a zdržujú sa v blízkosti rodinných domov. Čím to je?
- Áno, stavy diviačej zveri sa zvýšili nielen u nás, ale aj inde v Európe. Príčin je viac. U nás nastal problém najmä v tom, že štátna správa, ktorá odstrel poľovníkom prideľuje, neskoro reagovala na požiadavky poľovníkov, ktorí tento stav avizovali. Na Kysuciach je dôvodom aj sťahovanie diviakov na okraj dedín, miest z dôvodu, že okolie obydlí ľudí zarástlo tŕním. Tam má táto zver dostatok obživy a najmä úkryt. K tomu ešte treba prirátať čoraz viac sa zvyšujúci tlak človeka na les. Sú to nielen tí návštevníci lesa, ktorí sa tam správajú slušne, v rámci zákonov, ale najmä motorkári, štvorkolkári a vodiči terénnych vozidiel, ktorým zákon vyslovene zakazuje takúto činnosť. Cyklisti zasa nejazdia ako im ukladá zákon. V určitých častiach Kysúc je to aj tlak predátorov, najmä vlkov, ktorí diviačiu zver napádajú a ona hľadá úkryt bližšie k ľuďom.
Priblížte nám, čo takáto spoločná akcia so sebou prináša a kto sa na nej môže zúčastniť?
- Spoločné poľovačky sa plánujú, majú presné dátumy, miesto a hodinu začatia. Túto informáciu dostáva aj polícia, ktorá náhodne kontroluje poľovníkov pred lovom, či majú všetky potrebné doklady a nie sú pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Má presné pravidlá, vedie ju vedúci poľovačky, dohliada poľovný hospodár a predsedovia jednotlivých poľovných združení, spoločností. Poľovníci musia byť vhodne poľovnícky oblečení a používať ochranné reflexné prvky. Začína nástupom strelcov a honcov so psami. Trubač, niekedy aj viacerí, slávnostným trúbením a spevom zahája začiatok lovu. Po ukončení všetkých pohonov sa zasa urobí slávnostný výrad zveri. Vedúci poľovačky poďakuje honcom a lovcom. Hospodár zhodnotí správnosť odstrelu. Predseda vyhodnotí celú poľovačku a spolu s vedúcim pozvú účastníkov na posledný pohon - posedenie. Účastníkmi sú domáci poľovníci, ktorí k tomu musia mať všetky oprávnenia na lov, ďalej pozvaní hostia a honci so psami, väčšinou ide takisto o domácich poľovníkov. Ako honci sa môžu zúčastniť aj nepoľovníci nad 18 rokov.
Svätý Hubert nechtiac zaviedol móresy, ktoré platia dodnes Čítajte
Môžeme sa vrátiť do minulosti? Ako vyzerali takéto poľovačky kedysi?
- Určite boli. A sú aj zdokumentované. Robili sa za účelom znižovania stavu diviakov najmä z dôvodu škôd, ktoré po nociach spôsobovali roľníkom.
Naše čitateľky bude určite zaujímať, akú majú šancu ženy rozšíriť rady poľovníkov,
- Aj ženy sú samozrejme poľovníčky. S platným poľovným lístkom a pre atmosféru takýchto poľovačiek sú vítané a zároveň ich okrasou. Pre ilustráciu, aj „nepoľovníčky“ sa zúčastňujú pohonov, teda vyháňania diviakov z húštia a tŕnia.
Poďme k otázke bezpečnosti. Môžu byť takéto poľovačky pre verejnosť a samotných poľovníkov nebezpečne?
- Používajú sa výkonné zbrane s dostrelom až niekoľko kilometrov. V teréne je vždy nejaká nebezpečná situácia, postrelený diviak môže aj cielene útočiť. Takéto prípady sa stávajú, ale dobrou organizáciou, disciplínou a najmä skúsenosťami robíme všetko preto, aby sa predišlo tragédiám. Ale stali sa nedávno, aj v minulosti. O tom možno nabudúce. Príroda je krásna, poskytuje nám relax, oddych, čerstvý vzduch, no najmä v nej hľadáme pokoj. Pre nás poľovníkov je to niečo ako chrám a verím, že aj pre všetkých nepoľovníkov. A preto si ctime a vážme prírodu, ktorú na Kysuciach máme.
