Organizátor rôznych zaujímavých podujatí, cestovateľ, horolezec, no v neposlednom rade úspešný športovec. Pred pár rokmi viedol dve úspešné expedície do Karakoramu pod vrchol K2 a na osemtisícovku Broad Peak, vystúpil na najvyššie vrchy Ameriky – Aconcaguu, Afriky – Kilimandžáro a Mount Kenya či Európy – Elbrus i Mount Blanc.
V poslednej dobe si však našiel takpovediac nový cieľ a postupne zbiera jeden obrovský úspech za druhým. Veď v roku 2017 ovládol majstrovstvá sveta i Európy v extrémnych prekážkových behoch ako Spartan Race či OCR a na „potulkách“ po rôznych významných podujatiach zažil množstvo neuveriteľných zážitkov...
Veď zaháňať v štarte dôležitých pretekov medveďa, stretnúť sa zoči-voči s levom, vidieť kradnúť opice, to nie je každodenná záležitosť. Reč je o 52-ročnom Ladislavovi Sventekovi...
Vaša športová kariéra je naozaj bohatá. V roku 2017 ste sa zamerali najmä na extrémne náročné behy. Priblížili by ste našim čitateľom, o čo presne ide?
– Extrémne prekážkové behy zažívajú vo svete obrovskú popularitu. Jedná sa o veľmi atraktívny a všestranný šport, ktorý je na Slovensku pomerne nový, ale má už množstvo svojich priaznivcov a účasť na niektorých podujatiach dosahuje až okolo 10 000 pretekárov. Pravidlá sú pomerne jednoduché. Treba prekonať náročnú trať s prekážkami v čo najkratšom čase. Najčastejšie sa dĺžka trate pohybuje od 3 do 40 km a vedie najmä exponovaným horským terénom cez rieky, bažiny, korytami horských potokov, skalami a pod. Vyhľadáva sa čo najnáročnejší terén. Na trati sú prekážky od jednoduchších až po extrémne náročné, ktoré často zdolá len zlomok pretekárov. Za nezdolanie prekážky je penalizácia v podobe trestných cvikov, trestného okruhu alebo trestných minút. Na niektorých pretekoch, na majstrovstvách Európy a sveta sú všetky prekážky povinné a za nezdolanie niektorej nasleduje diskvalifikácia pretekára.
Kedy a prečo ste sa rozhodli venovať extrémnym prekážkovým behom?
– Prvý raz som to vyskúšal vo Varšave na Runmagedone, na ktorý má aj bez môjho súhlasu zaregistrovali kamarátky z Poľska. To som ale nešiel na výkon, ale robil im sparingpartnera a pomáhal dostať sa cez prekážky, prípadne prenášal cez ľadovú vodu. Ale prekážky sa mi zdali celkom v pohode a bežecky som stačil aj so špičkou. Potom som začal s Goralmanom, kde som prvé ročníky vyhral a začalo ma to celkom baviť. Na jar 2016 som vyskúšal aj prvého Spartana a celkom úspešne, kvalifikoval som sa na majstrovstvá Európy v Škótsku i na majstrovstvá sveta v Kalifornii, kde som vyhral svoje kategórie. V tomto roku som sa tomu už začal venovať vážnejšie a hneď na úvod som vyhral kategóriu Elite bez rozdielu veku vo Svite, čo bolo obrovské prekvapenie. Asi také, ako keď som na jeseň vyhral na majstrovstvách Európy v Andorre kategóriu Competitive bez rozdielu veku.
Niekomu sa zdá táto disciplína trochu bláznivá, ale kto to vyskúšal, už pri tom aj zostal. Je to ako v živote. Treba sa naučiť prekonávať všetky prekážky, nielen tie ľahké, ale aj tie ťažké, bojovať za každého počasia a nezľaknúť sa ani blata a ľadovej vody. A hlavne to treba robiť s radosťou a nadšením. Tento šport je teda z reálneho života, vznikol na testovanie odolnosti príslušníkov špeciálnych jednotiek, ale postupne oslovil aj širokú verejnosť. A obrovskou výhodou je to, že je to asi najvšestrannejší šport, kde treba mať aj silu, aj rýchlosť, aj vytrvalosť a aj gymnastickú obratnosť. Takže je to výborný základ pre všetky športy.
Niektorí v začiatkoch neurobili ani drep! Napokon z nich vychoval zlatú generáciu Čítajte Na spomínaných podujatiach ste dosiahli množstvo výnimočných úspechov...
– Rok 2017 som začal mimoriadne úspešne, keď som hneď na prvom podujatí Spartan Race Sprint Svit vyhral kategóriu Elite muži bez rozdielu veku. Mám už 52 rokov, a tak šlo o obrovské prekvapenie. Postupne som sa udomácnil v európskej špičke, keď som vyhral prakticky všetky preteky Elite Masters v rámci centrálnej Európy (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko). Premiérovo som si vyskúšal aj preteky v rámci majstrovstiev Európy OCR. Prvé boli vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku, ďalšie dva šampionáty pri Amsterdame v Holandsku – šprint a vytrvalostné preteky. Všetky sa mi podarilo vo svojej kategórii M50+ vyhrať s náskokom vyše 20 minút!
A mimoriadne úspešný rok 2017 vyvrcholil za veľkou mlákou...
– Áno, formu som si časoval na jeseň, keď ma čakali už svetové šampionáty v USA a Kanade. Ale ešte tesne predtým boli majstrovstvá sveta veteránov v behu do vrchu vo Vršatci a európsky šampionát Spartan Race v Andorre. Na MS v behu do vrchu som vybojoval svoje doteraz najlepšie umiestnenie v tejto súťaži – štvrté miesto v jednotlivcoch (od zlata to nebolo až tak ďaleko a pri kvalitnom tréningu do vrchu by som na to možno mal) a tretie miesto v družstvách (škoda, že neštartovali naši najlepší v tejto kategórii, bolo by to v pohode zlato).
Majstrovstvá Európy v Spartan Race sa konali už o týždeň v Andorre. Tu som štartoval v kategórii Competitive. Bežalo sa v náročnom horskom teréne v nadmorskej výške vyše 2000 metrov. Napriek zmeškanému štartu (organizátori posunuli štart) sa mi podarilo vyhrať nielen svoju kategóriu M50+ (čo už je najvyššia veková kategória tejto súťaže) s náskokom vyše 20 minút, ale dokonca aj celkovo ovládnuť preteky Competitive bez rozdielu veku, čo bolo ďalšie obrovské prekvapenie, lebo doteraz sa nič podobné ešte nestalo a malo to obrovský ohlas.
Vráťme sa však k spomínanému vrcholu roka 2017...
– Mojím hlavným tohtoročným vrcholom boli majstrovstvá sveta v Spartan Race v Lake Tahoe – Kalifornia a Majstrovstvá sveta OCR v Blue Mountain – Kanada. Do Kalifornie som pricestoval o pár dní skôr ako zvyšok slovenskej výpravy, aby som sa lepšie aklimatizoval. Lake Tahoe totiž leží vo výške 2000 metrov nad morom a trasa viedla horským terénom až do výšky asi 2750 metrov, vyššie ako je Gerlachovský štít. A aby to nebolo len o tréningu, zapojil som sa ako dobrovoľník aj do prác pri príprave podujatia, budovania niektorých prekážok na majstrovstvá sveta, s čím mám dobré skúsenosti napríklad aj z nášho Goralmana, ktorého organizujem u nás na Kysuciach. Slovenská výprava sa skompletizovala pár dní pred pretekmi. Celkovo Slovensko reprezentovali štyria muži a jedna žena, ubytovanie sme mali priamo v olympijskej dedine s kompletnými službami.
Čo sa týka pretekov, organizátori pripravili doposiaľ najnáročnejšiu trať s množstvom silových disciplín, ktorých bolo dvakrát viac ako v minulom roku. A tesne pred cieľom nás čakalo zopár náročných prekážok v slede za sebou. S niektorými prekážkami sme sa stretli vôbec po prvý raz. Trať merala asi 28 kilometrov s prevýšením vyše 1400 metrov a mala okolo 50 prekážok. Zaujímavosťou bolo, že tesne pred začiatkom sa na štarte objavil aj statný medveď, ktorého sme museli zaháňať. Samotná trať mi celkom vyhovovala, vrátane silových disciplín s nosením rozličných bremien. Z veteránov som bol jediný pretekár zo Slovenska a bežali sme spolu s Petrom Cenigom z Elite OCR Slovakia skoro celú trať. Rozhodovala záverečná náročná disciplína TWISTER, ktorú Peter nezvládol a ja áno, takže som dobehol do cieľa ako prvý Slovák s miernym náskokom. Ďalší naši pretekári, ktorí mali byť papierovo najlepší zo slovenskej reprezentácie, prišli so stratou okolo 20 minút. Preteky boli pomerne náročné a ja som bežal asi 3 a pol hodiny. Podarilo sa mi však s veľkým prehľadom vyhrať svoju kategóriu M50+ a vo veľmi silnej kategórii Elite Masters som obsadil tretie miesto. Po týchto pretekoch som mal čas na regeneráciu a ďalšiu prípravu, ktorú som strávil hlavne na krásnych horách v Yosemitoch a v Nevade.
Vaše úspešné ťaženie pokračovalo v Kanade, kde ste získali ďalšie dva majstrovské tituly...
