Sobota, 24. júl, 2021 | Meniny má VladimírKrížovkyKrížovky

Už ráno kvasili gazdinky na chlieb a koláče

Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním kysucké gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka.

Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním kysucké gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka.Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním kysucké gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Vtedy vraj nemali bosorky moc. Keď cesto spracovali, poumývali korýtka a gazda s touto vodou išiel ponatierať ovocné stromy, aby dobre rodili. Dospelí členovia rodiny sa celý deň postili - gazda a gazdiná za prosperitu hospodárstva, slobodní za dobrého ženícha alebo nevestu, deti, aby nedostali chrasty. Doobeda gazda išiel do hory na stromčeky. Musel doniesť až tri - jeden do izby, druhý na hnoj, tretí do maštale. Do maštale sa snažil doniesť stromček s dvoma vrchovcami, aby mali v budúcom roku prírastok dobytka v chlieve. Vianočný stromček do izby nesmel priniesť skôr, až keď sa išiel zdobiť, pretože rodina by mala počas roka veľkú núdzu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred večerou kŕmili dobytok

Pred večerou išiel gazda najskôr nakŕmiť dobytok, každému zvieraťu, okrem kozy, dal zožrať strúčik cesnaku, ktorý mal odrezané oba konce. Povera hovorila, že keď prišla bosorka do maštale a cítila, že dobytok má v sebe cesnak, vedela, že jej čary nebudú účinkovať a preto sa snažila cesnak vyvolať von. Hovorila: „Cesnek poj z kravy,“ a cesnak odpovedal: „Jako, keď nemám rite ani hlavy“. Gazdiná pred večerou nakreslila na maštaľné dvere do každého rohu a do stredu krížik trojkráľovou kriedou a zakrúžkovala ho cesnakom. Na štedrovečerný stôl upiekla tri chleby: pre gazdu, gazdinú a kravský chlieb.

Na kravskom bola zapečená hrudka soli, hlávka cesnaku a petržlenová vňať. Gazdov a kravský chlieb ostávali na stole počas celých sviatkov a ten pre gazdinú sa zjedol pri večeri. Okrem chlebov boli na stole zemiaky, ovos, žito, jačmeň, drobné peniaze, orechy a jablká. Pred večerou prišiel do kuchyne gazda, oblečený v kabáte a priniesol do izby maselničku. Pozdravil sa a gazdiná sa ho pýtala: „Čo nesete?“ Gazda odpovedal: „Velikú penu, hustú smetanu, telie kusy masla, jak na peci rohy.“ Toto opakovali trikrát a potom začal gazda vinšovať: „Vinšujem vám na tieto nastávajúce sviatky hojnosti, prajnosti, urodajnosti, od vrchnosti vzácnosti, od dobrých ľudí poctivosti, aby ste mali maličkú starosť a velikú radosť, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli.“ Potom položil maselničku vedľa stola a začal sa modliť.

Všetci členovia rodiny museli byť už pri stole na ktorom horela sviečka. V niektorých obciach gazda tesne pred modlitbou otvoril okno a trikrát zakričal: „Vlky, líšky, medvede pojte s nami večerať a keď nepojdete, tak nám celý rok neuškoďte.“ Po modlitbe gazdiná každému urobila na čelo krížik medom, aby bol celý rok dobrý a zdravý ako med. Nohy štedrovečerného stola obviazali železnou reťazou, aby rodina celý rok držala pokope a počas večere kládli na reťaz nohy, aby ich mali celý rok zdravé. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapíjali sa vínom. Ďalšími jedlami na stole bývali varený hrach, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, zatrepaná kapustnica, kapusta s cesnakom a zemiakmi a posledným chodom bola krupicová kaša - Ježiškova kašička. Konzumácia kyslých rýb a neskôr kaprov je už novodobým zvykom.

Skryť Vypnúť reklamu

Od stola mohla odísť iba gazdiná
Od stola počas večere nesmel okrem gazdinej nikto odchádzať. Keď sa podával hrach, vtedy gazdiná išla s hrachovou polievkou ku kurínu a pritom hovorila: „Idem tie kury pozabíjať.“ Ostatní jej hovorili: „Nezabíjaj ich oni budú niesť vajcia.“ Pri kuríne nabrala na lyžicu trikrát hrachu a hádzala ho po sliepkach. Podľa toho, koľko sliepok sa jej ozvalo, tie údajne potom niesli dobré vajcia. Z každého jedla gazdiná najskôr odložila po tri naberačky do maselničky pre dobytok, takto do nej odkladala aj na Božie narodenie až do Štefana. Po večeri krájali jablká, aby zistili, či budú zdraví. Pre to isté rozbíjali aj vlašské orechy, ak bol orech zdravý, aj dotyčný bol po celý rok zdravý.

Slobodné dievky, ak sa celý deň postili, po večeri pozametali izbu a smeti vyniesli na hnojisko, tam sa na ne postavili, a z ktorej strany zaštekal pes, z tej dostali muža. Na horných Kysuciach po večeri hádzali cez plece dievky krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, či špicou von z domu alebo do vnútra, išla dievka von z domu – na príženky alebo nie.

Skryť Vypnúť reklamu

Chodili „po spievaní“

Po večeri sa chodilo „po spievaní“, obyčajne začali z jedného domu a potom z každého ďalšieho sa k nim pridávali. Po spievaní sa nesmelo chodiť bez chleba alebo koláča. Ten sa nechal v najbližšom dome, tam ich ponúkli zasa chlebom a pálenkou a tak pokračovali až na koniec dediny. Od štedrej večere, počas celých sviatkov, sa nesmelo na nikoho volať poď, lebo by ho vyvolali navždy z domu – zomrel by. Na polnočnú omšu sa chodilo hromadne. Kto išiel z domu, zobral do kapsy jeden zemiak a kúsok chleba zo štedrovečerného stola a pri pozdvihovaní v kostole ich vo vrecku podvihoval, aby ich Pán Boh požehnal a dobre sa urodili. Po príchode domov ich dali opäť na stôl a boli tam až do konca sviatkov . Tieto zemiaky gazdiná odložila a na jar ako prvé zasadila do zeme. Z polnočnej omše každý utekal domov, aby mu rýchlo obilie uzrelo. Po príchode domov nabral zo studne vody a vykropil celý dom, aby ho ochránil od zlých duchov.

Božie narodenie bol najväčší sviatok

Božie narodenie bol najväčší sviatok v roku. Ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode, v ktorej boli položené kovové peniaze, aby sa ho po celý rok držali. Tento deň sa nechodilo po návštevách, v domoch bolo ticho, neumýval sa riad, neupratovalo sa, nezametalo a jedlo sa iba to, čo gazdiná nachystala na Štedrý deň. Na Štefana sa chodilo po vinšovaní. Do domu v tento deň nesmel prísť starý človek alebo žena, ako prví, lebo by to prinieslo rodine nešťastie. Preto si spravidla už pred sviatkami napýtali „polazníka“, aby mali zaistené, že im príde mladý, zdravý chlapec. Polazník po príchode do domu zavinšoval domácim zdravie, šťastie, lásku, bohatú úrodu. Potom potriasol stromček - polazníčku, aby sa im sypalo šťastie a pomútil v maselničke, aby im kravy dojili. Na stôl položil meštek s peniazmi, ktorými poštrngal, aby mali bohatý rok.
V uzlíčku doniesol z domu koláče alebo chlieb, ten mu gazdiná vymenila a dala svoje koláče alebo chlieb. Potom ho gazda pohostil slaninkou, koláčmi a pálenkou a do mešca mu pridal pár peňazí. Zásadou bolo, že dvaja polazníci sa nesmeli stretnúť v jednom dome. Od Štefana do Troch kráľov chodili chlapci po vinšovaní po troch kráľoch. Za to im domáci dávali koláče a ovocie. Na sviatok Troch kráľov chodili gazdinky do kostola svätiť kriedu a vodu, ktorú potom využívali na ochranu úrody, statku a domácnosti. V predvečer Troch kráľov upiekli tri chleby, ktoré kládli pod stromček a priložili k nim soli a tri hrnčeky vody, aby sa mali králi na svojej púti čím občerstviť.

Najčítanejšie na My Kysuce

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  4. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  5. Od Česka až po Jadran
  6. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  8. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 11 213
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 7 354
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 205
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 876
  5. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 4 725
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 966
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 539
  8. Od Česka až po Jadran 3 290
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 531
  10. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 503
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Jazdu na novej štvorkolke si vyskúšal aj Janko Uskoba, miestny správca farnosti.

Uviedli do života zrekonštruované priestory hasičskej zbrojnice, požehnaná bola nová technika


5 h
Ilustračné foto

Najväčšiu šelmu videli v obci aj pred týždňom.


12 h
Matičné námestie ostane počas leta prázdne.

Hromadné podujatia sú konečne povolené. Nebudú však na Matičnom námestí.


23. júl
Súťaž s MY Kysuce

Spoznajte výhercov súťaže s MY Kysuce o lístky na divadelné predstavenie a ďalšie ceny.


23. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vodnú plochu v kameňolome využívajú tisíce ľudí, napriek tomu, že je tam zákaz kúpania aj vstupu. Dnes sa tam utopil mladý muž.


9 h

Muža obvinili z nedovoleného ozbrojovania.


12 h

Prasklo vodovodné potrubie.


11 h

Vodnú plochu v kameňolome využívajú tisíce ľudí, napriek tomu, že je tam zákaz kúpania aj vstupu. Dnes sa tam utopil mladý muž.


8 h

Už ste čítali?