Žywiecke Beskydy a Kysuce sú nádherné po celý rok. Na bicykli poľsko-slovenským pohraničím

interreg - euroregion beskidy

Oblasťou, ktorá výborne splní úlohu dobrého jesenného hostiteľa môže byť poľsko-slovenské pohraničie okolo Veľkej Rače, ktorá na poľskej strane zahŕňa populárne Žywiecke Beskydy, a na Slovensku – región nazývaný Kysuce. Výborné vlakové spojenie, jesenná beskydská atmosféra, vynikajúca slovenská kuchyňa, možnosť spojenia cyklistických aktivít s pešími túrami... To znie ako dobrý plán na cyklistický víkend!

Žywiecke Beskydy v okolí Rajcze

Do Žywieckych Beskýd vlakom Sliezskych železníc

Žywiecke Beskydy nie sú cieľom mnohých víkendových výletov oddnes. V zrýchlenom, rannom vlaku Sliezskych železníc z Katovíc do Zwardoňa, ktorým som cestoval počas jedného z jesenných víkendov, som napočítal asi 20-25 cyklistov a oveľa väčší počet peších turistov – všetci boli príjemne vzrušení práve sa začínajúcim víkendom na turistickom chodníku. Stojí za zmienku, že počet bicyklov prepravovaných vo vlaku, ktorý bol väčší ako počet držiakov, nepredstavovala pre sprievodcu Sliezskych železníc žiadny problém. Úplne naopak, ako sa to deje napríklad vo vlakoch nepriateľských Pomoranských metropolitných železníc, pod správou Mestskej rýchloželeznice v Trojmeste.

Na bicykli okolo vodnej nádrže Nová Bystrica na Slovensku

Ako to býva, v každom vlaku smerujúcom do hôr, turistické dobrodružstvo sa začína dlho pred dosiahnutím cieľa. Nie je potrebné veľa, aby sa z navzájom neznámych cestujúcich stali kamaráti – stačí otázka týkajúca sa názoru na používané vybavenie alebo výrobcu cyklotašky ležiacej na poličke. A za oknom sa objavujú prvé pahorky, vlak spomaľuje a začína sa pomaly šplhať do kopca. Ideálnou zvukovou kulisou pre prvé horské krajinky za oknom sú narodeninové blahoželania od staršieho pána po sliezsky priateľovi. Mám pocit, že celý vagón sa mimovoľne usmieva popod fúzy pod vplyvom toho narodeninového tepla.

V centre Rajcze

Rajcza – na trase Galícijskej transverzálnej železnice

Spolu so mnou v Rajczi vystupuje skupina dobrovoľníkov na upratovanie hôr. Spoločne prejdeme po moste na rieke Sola, ktorý vedie do centra obce. O chvíľu stojím v centrálnom bode Rajcze a nad ním sa týči veža kostola sv. Vavrinca a princa Kazimíra – sanktuárium Panny Márie Kazimírskej s obrazom, ktorý obyvateľom Rajcze venoval kráľ Ján Kazimír v 17. storočí. Ak vystúpime na druhej železničnej zastávke v Rajczi, môžeme si prezrieť bývalú budovu železničnej stanice Galícijskej transverzálnej železnice – trate s rovnobežkovou trasou, vedúcej cez horské územia z dnešnej slovenskej Čadce do ukrajinského Husiatyna.

Soľankové studne v obci Sól

Sól – soľné studne a loretánska zvonica

Môj okruh po poľsko-slovenskom pohraničí z Rajcze ma vedie na západ najkratšou cestou k slovenskej hranici – cez obec Sól dolinou Słanice. Dedina sa tak vôbec nevolá náhodou – ešte na začiatku 19. storočia sa tu ťažila soľ. Dodnes sa zachovali sotva dve žriedla. Záchytné miesta pripomínajúce studne sa nachádzajú pri hlavnej ceste, a keď prechádzame cez obec Sól, nemôžeme si ich nevšimnúť. Je zaujímavé, že tunajšie žriedla patria k tým s najvyšším obsahom soľného minerálu v celých Karpatoch. Niekoľko sto metrov pred drevenými studňami stojí originálna zvonica. Kedysi slúžila – spolu s ďalšími podobnými objektmi – na odháňanie búrky. Alebo skôr – ako verili ľudia – búrkových oblačníkov, čiže bytostí zodpovedných za stav počasia a klimatické úkazy.

Hraničné sedlo z poľskej strany

Hraničné sedlo s trasou pre bežkárov

Cesta cez obec Sól nás zakrátko po strmom úseku privedie do hraničného priesmyku – Vreščovského sedla. Práve tadiaľto sa pôvodne plánovala trasa Galícijskej transverzálnej železnice zo Žywca do Čadce. Pred dlhým zjazdom z poľsko-slovenskej hranice smerom na Oščadnicu si s potešením všimne, že pozdĺž hranice naši slovenskí susedia vybudovali jednu z trás Kysuckej lyžiarskej magistrály. S takými výhľadmi, a napriek tomu pomerne miernymi stúpaniami musia byť tieto územia veľmi príjemnou scenériou pre bežecké lyžovanie.

Oščadnická zelená cesta

Oščadnica pod masívom Veľkej Rače

Ak namiesto víkendového výletu rozmýšľate o tom, že by ste sa niekde po ceste zastavili na dlhšie, jedným z takých miest môže byť spomenutá Oščadnica. S rozvinutou ubytovacou základňou leží presne pod masívom Veľkej Rače. V lete majú turisti k dispozícii jednu z lanoviek, ktorá je vzdialená niekoľko kilometrov od obce. Ak vás však zaujíma len bicykel, tak práve v okolí Oščadnice stojí za to prejsť cez Oščadnicu zelenou cestou – cyklotrasou, ktorá vás rovnobežnými cyklotrasami a verejnými cestami povedie niekoľko kilometrov od hlavnej cesty vedúcej v smere Krásna nad Kysucou. A aj keď na mnohých miestach má trasa ďaleko k cyklistickým štandardom, mám veľmi rád miestne cyklistické vylepšenia tohto typu.

Mamut v Krásne nad Kysucou

Vidieť mamuta v Krásne nad Kysucou

Nenápadné slovenské Krásno nad Kysucou môže ponúknuť minimálne dve atrakcie. Prvou je mamut, vystavený v tunajšom Vlastivednom múzeu. Mamut je, samozrejme, len rekonštrukciou, ale jeho zub – stolička, ktorý sa našla v neďalekej riečke, je úplne pravý. Múzeum je súčasťou Kysuckého múzea v Čadci, do ktorého patrí aj skanzen ležiaci na mojej trase vo Vychylovke – Múzeum kysuckej dediny. Pozor– v sobotu je zatvorené, preto vyššie uvádzam len obrázok obrázku mamuta.

Bystrická cyklomagistrála pred Starou Bystricou

Viac ako dvadsať kilometrov Bystrickej cyklomagistrály

Druhou atrakciou Krásna, ktorá zohrala nezanedbateľnú úlohu na mojej cyklistickej trase po Žywieckych Beskydách a Kysuciach, je začiatok – ako inak – cyklotrasy z Krásna až do Novej Bystrice. Viac ako dvadsať kilometrov cyklotrasy vedie po trase bývalej Kysucko-oravskej lesnej železničky, ktorá vo svojom najlepšom období mala dĺžku až 110 kilometrov. Jej hlavná trať vtedy spájala Oščadnicu na Kysuciach s dedinou Lokca na Orave. Úzkorozchodné vagóniky s drevom tu jazdili do roku 1971, a od roku 2012 vďaka podpore z dotácií z Európskej únie tadiaľ v lete jazdia cyklisti, a v zime vďaka úprave trasy ratrakom po nej behajú bežkári.

Cyklotrasa popri Bystrici na Slovensku

Bystrická cyklomagistrála medzi Krásnom a Novou Bystricou takmer celá vedie po pravom brehu Bystrice, zatiaľ čo všetky okolité obce sa nachádzajú na opačnej strane rieky. Dlhými úsekmi teda ideme po stopách bývalej železnice s výhľadom na rieku a okolitú, príjemnú horskú krajinu. Ako to u našich južných susedov býva, na cyklotrase môžeme stretnúť všetky generácie cyklistov – od tých v cyklistických prívesoch po sedemdesiatnikov oblečených v cyklistickom oblečení – radosť pozerať! Trasa je, samozrejme, vybavená cyklisticko-turistickou infraštruktúrou – sú tu oddychové miesta, informačné tabule – aj v poľštine, ako aj niekoľko estetických cyklistických mostov.

V centre Starej Bystrice

Stará Bystrica a jediné astronomické hodiny na Slovensku

Miesto, ktoré rozhodne stojí cestou za pozornosť, je obec Stará Bystrica. Lacný, avšak veľmi príjemný hotel, pred ním zrenovovaný park sv. Floriána, vynikajúce miestne jedlá v reštaurácii, ale predovšetkým „Slovenský orloj“ – jediné astronomické hodiny na Slovensku, ktoré sa nachádzajú na originálne upravenej fasáde jednej z budov v zrenovovanom centre obce – sú príčinou toho, že tu musíme bezpodmienečne zísť z Bystrickej cyklomagistrálu. Ak to bude v sobotu – dajte pozor, v spomenutom hoteli sa môže konať svadobná hostina. Na druhej strane ráno môžu ulice obce zastavané stánkami s miestnymi výrobkami – vrátane tradičných koláčov a domáceho vína.

Slovenský orloj – astronomické hodiny v Starej Bystrici

Slovenský orloj si zaslúži oveľa viac pozornosti. Keď sa lepšie prizrieme neobvyklej budove, môžeme si všimnúť, že centrálnu časť zaberá postava Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Táto najväčšia drevená socha na Slovensku je vyrezaná v šindľovej konštrukcii strechy. Šesť bronzových sôch predstavuje postavy významné pre Slovensko – polovica reprezentuje katolícke a polovica evanjelické prostredie. Sedem pohyblivých sôch z topoľového dreva predstavuje slovenských svätých – autormi všetkých sú miestni sochári. Astronomické hodiny sú vyrobené podľa všetkých kánonov astronomického umenia a v súlade s geografickou polohou Starej Bystrice. Okrem toho sú tu zvony odbíjajúce celé hodiny a efektný interiér turistického informačného bodu a text púšťaný z reproduktorov, hovoriaci o mieste – žiaľ, len po slovensky. Je to určite najneobyčajnejšie miesto na trase.

Historická železnička v skanzene vo Vychylovke

Vychylovka – Múzeum kysuckej dediny a historická železnica

Zo Starej Bystrice je to po vynikajúcej cyklotrase už blízko do Novej Bystrice. Tu si môžeme vybrať buď variant podobný tomu môjmu a pozrieť si obidve miesta, o ktorých o chvíľu napíšem – neodporúčam – alebo iba jedno. Prvým je Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Samotný skanzen je potrebné zaradiť skôr medzi skromnejšie objekty a stáli návštevníci poľských skanzenov sa môžu cítiť trošku podvedení. Okrem iného tu môžeme vidieť vodný mlyn, krčmu a charakteristickú bielu kaplnku Ružencovej Panny Márie, tak veľmi podobnú pravoslávnemu kostolíku v Bielicznej v Nízkych Beskydách. Zaujímavejší však môže byť zachovaný fragment spomenutej úzkorozchodnej železnice. Hostia majú v rámci vstupenky do skanzenu možnosť previezť sa v otvorenom vagóniku do areálu historickej zastávky, na ktorej sa začína prechádzka po areáli múzea. Hodnota zachovaného železničného dedičstva je údajne taká veľká, že Slováci navrhujú jeho umiestnenie v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Vodná nádrž Nová Bystrica - pohľad na priehradu

Cyklotrasa okolo vodnej nádrže Nová Bystrica

Tým druhým miestom, ktorého návštevu veľmi odporúčam, je vodná nádrž Nová Bystrica – alebo skôr cyklotrasa vedúca okolo nej. Vodná nádrž vznikla prehradením vody priehradou neďaleko Novej Bystrice. Práve aj z týchto území pochádzajú objekty v skanzene vo Vycholovke – boli premiestnené pred zatopením bývalých obcí vodou. A cyklotrasa je úžasná. Možno nie povrch, ktorý je jednoducho lesnou cestou, čiastočne spevnenou, čiastočne zničenou ťažkými lesnými strojmi, ale našťastie prejazdnou aj na turistickom bicykli so súpravou cyklotašiek. Očarí však výhľadom na tyrkysovú tôňu umelého jazera obkolesenú lesom. Očarí tichom. Do môjho itinerára sa zmestil len jej severný úsek, ale mapa cyklotrás regiónu Malej Fatry a Kysúc aj moje fotografie zo vzduchu jasne ukazujú, že je tam omnoho viac cyklistických radostí ako tie, ktoré som absolvoval.

Regionálna izba v obci Ujsoły

Ujsoły – regionálna izba namiesto baru

Hneď po dlhom zjazde z bývalého poľsko-slovenského hraničného priechodu vchádzame do obce Ujsoły, a v nej nás víta bývalá budova - baru, upravená Krúžkom vidieckych gazdiniek a ujsolskou Radou starostov. Dnes sa v budove nachádza regionálna izba, ktorá prezentuje tradičné zariadenie interiéru goralského domu, ako aj dávne nástroje, ktoré sa ešte nedávno používali v obci Ujsoły a v Žywieckych Beskydách. Práce na mieste trvali 10 rokov – izba bola financovaná z finančných prostriedkov Európskej únie. Oficiálne ju otvorili v roku 2010. Neďaleko sa nachádza ďalší objekt, ktorý môže byť spestrením vášho výletu – Geopark v Glinke. Mätúci názov, žiaľ, neznamená to, čo sa vo svete obvykle rozumie pod týmto pojmom. Geopark v Glinke je park aktívnej zábavy s lanovým parkom, lezeckými stenami, kúpaliskom.

Palác v Rajczi

Pod smutným palácom v Rajczi

Neďaleko centra Rajcze sa nachádza palác s bohatou históriou. Vďaka jednému z vlastníkov, ktorý bol zapojený do rozvoja hudobného Mladého Poľska, Eugeniuszovi Lubomirskému, toto miesto hostilo, okrem iných Karola Szymanowského a Artura Rubinsteina. V rovnakom období tu knieža Lubomirský prevádzkuje známy chov dostihových koní. Dnes do slávy toho obdobia chýba veľa. Ďalší vlastník, knieža Karol Stefan Habsburg zo Žywca odovzdal palác na kúpeľno-liečebné účely, a vo vojnovom období tu sídlili vojaci Wehrmachtu, ako aj Červenej armády. Dnes sa v budove nachádza ošetrovateľsko-liečebné zariadenie, a počas návštevy okolia paláca môžeme stretnúť jeho chovancov, ktorí sa zaujímajú o svet za múrmi paláca.

Cyklotrasa popri Bystrici – vpravo dole

Ešte Hala Lipowska, Kravcov vrch a Rysianka

Po návrate do Poľska stojí za to zvážiť minimálne tri možnosti spestrenia pobytu v Žywieckych Beskydách o stacionárnejšie výlety. A dá sa to s cyklotaškami? Je to možné! Prvou je cesta serpentínami po horskom svahu na salaš na Kravcovom vrchu. Druhou, trochu dlhšou alternatívou je výlet na hoľu Hala Lipowska cez Złatnú. Na bicykli sa môžeme dostať až na Rysianku. Ak k tomu ešte pridáme podobný výlet v smere na Veľkú Raču na slovenskej strane, môžeme sa v poľsko-slovenskom pohraničí tešiť z peknej horskej atmosféry. A navyše nemusíme začínať ani končiť trasu v Rajczi. Niekoľko kilometrov od nej leží známa Milówka – sú takí, ktorí sa tam vždy vracajú. A celý cyklistický okruh okolo Veľkej Rače môžeme rozšíriť aj o Zwardoň – i keď na mňa účinne zabrala predstava vzdialenia sa od obce práve cestou cez hraničné sedlo. Jedno je isté – je to krásne kraj na jesenný výlet!

Viac info nájdete na youtube.