Prvýkrát v histórií sa v roku 2017 konali majstrovstvá Európy v stolnom tenise hráčov do 21 rokov. Do Soči cestovala na premiérový šampionát v tejto kategórií aj výprava slovenských stolných tenistov. Domov sa vrátili s mimoriadnym úspechom, ktorý bude v budúcnosti len ťažko napodobniteľný.
Na záverečnom ceremoniáli hrala aj slovenská hymna. S hrdosťou si ju vypočul Alexander Valuch, odchovanec MŠK Kysucké Nové Mesto. 21-ročný hráč nemeckého klubu Bad Homburg si s nami zaspomínal na svoj najväčší úspech v kariére...
V pondelok 5. februára 2018 oslavujete výročie titulu majstra Európy vo štvorhre do 21 rokov. Spomeniete si na tieto krásne momenty?
– Na zlato spomínam celý rok bez ohľadu na to, aký je deň. Ale určite bude tento deň trošku špecifický. Napíšem aj spoluhráčovi z Dánska, že máme výročie nášho spoločného úspechu, nie svadby (smiech). Sadnem si aj s rodinou. Nevyjde mi to presne na pondelok 5. februára, nakoľko budem na cestách zo zápasu v Nemecku, ale určite sa potom naskytne príležitosť.
Zlato z európskeho šampionátu je mimoriadny úspech. Zmenil nejako váš život a najmä športovú kariéru?
– Po športovej stránke to bol výrazný krok vpred. Kluby a tréneri si ma začali viac všímať. Vďaka zlatu z ME do 21 rokov som mal viacero ponúk do druhej Bundesligy v Nemecku. To, že pôsobím v tak silnej súťaži, pripisujem aj tomuto úspechu. Určite mi to zmenilo kariéru.
Cesta za zlatom bola naozaj ťažká a najmä prekvapujúca. Máte ešte v hlave, ako sa to celé zomlelo?
– V prvom kole sme narazili na mladých Talianov, vekom ešte len juniorov. S dvojicou Pinto – Rossi sme prehrávali 2:1. Bol to ťažký súper. Boli to o niečo mladší chalani, nemali čo stratiť, snažili sa hrať na risk a všetko im vychádzalo. Ak si dobre pamätám, tak aj vo štvrtom sete sme prehrávali 7:3. Zvrátili sme to a postúpili do druhého kola. Tam nás čakali Slovinci Jorgic a Kozul, majstri Európy vo štvorhre juniorov z roku 2015. Jorgic hrá prvú Bundesligu, Kozul druhú, takže sú to naozaj špičkoví hráči. Prekvapujúco sme vyhrali 3:0. Vo štvrťfinále sme narazili na zohratý český pár Reitšpies – Polanský. Podobne ako v prvom kole sme prehrávali 2:0 na sety, v treťom sete 9:8. No aj tento zápas sme dokázali otočiť. Dostali sme sa na víťaznú vlnu, semifinále a finále sme hrali bez straty setu. V semifinále sme porazili švédsky pár Berglund – Kallberg. Obaja majú nepríjemný servis, Kallberg pôsobí v Borusii Düsseldorf, čo je v pingpongovom svete naozaj renomovaný klub. Vo finále nás čakali Chorvát Pucar, majster Európy v jednotlivcoch, a Maďar Majoros, ktorý hrá druhú Bundesligu. V každom kole sme tak mali čo robiť, aby sme vyhrali.
Dám do toho srdce, hovorí pred štvrtou olympiádou sánkar Ninis Čítajte O vás je známe, že štvorhra nepatrí medzi vaše obľúbené disciplíny, o zmiešanej štvorhre ani nehovoríme. Zmenili ste po zisku zlatého kovu názor?
– Je to pravda, mix a štvorhru nemusím, nikdy som ich neradil medzi svoje hlavné priority. Samozrejme, dvojhra bola a stále je to, na čo sa najviac zameriavam. Určite som odvtedy trošku rozmýšľal, že by som začal viac hrávať štvorhru či mix, ale brať to ako prioritu zatiaľ nechcem.
Titul ste vyhrali s Dánom Andersom Lindom. Hrávate odvtedy spolu stále?
– Odohrali sme niekoľko turnajov. Lind je však o dva roky mladší ako ja, ešte tento rok môže štartovať na ME do 21 rokov. Ja som, naopak, v tejto kategórií skončil. Našiel si nového spoluhráča, a tak moc s tým už nepočítam. Ak však príde nejaká príležitosť, určite budem rád.
Od novej sezóny pôsobíte v druholigovom Bad Homburgu. Skočili ste o dve súťaže vyššie. Bolo ťažké si zvyknúť na tak silnú súťaž, v ktorej už prakticky nie je slabý hráč?
– Je to silná súťaž. Človek musí hrať v každom zápase o každú jednu loptičku, akékoľvek zaváhanie či nesústredenie súperi trestajú.
