Pri páraní peria sa dodržiavali prísne zákazy a príkazy, pretože ľudia boli veľmi poverčiví a báli sa stanovené pravidlá porušiť, napr.: gazdiné dávali perie do veľkých hrncov, a to len také množstvo, ktoré boli schopné v ten večer popárať. Ak by sa im to nepodarilo, verili povere, že sa im na jar nevyliahnu malé húsatká.

Rok čo rok to bola príležitosť sa opäť spoločne stretnúť, porozprávať, poklebetiť, vystrašiť sa hrôzostrašnými historkami, ale aj zaspievať si a zasmiať sa. Na konci ich spoločnej práce bola pre budúcu nevestu pripravená veľká páperová perina.
V Centre sociálnych služieb Fantázia Horný Vadičov usporiadali v piatok 26. januára ďalší ročník páračiek. V príjemných chvíľach využili páračky ako činnosť, ktorá sa nám v rámci spomienkových terapií osvedčila najlepšie, pretože zároveň si prijímateľky sociálnych služieb precvičili kognitívnu oblasť a jemnú motoriku rúk.
V spomienkach sa vracali do svojej mladosti. Rozprávali o zvykoch pri páračkách vo svojich rodinách, o piesňach, ktoré spievali a celej tej atmosfére, ktorú prežívali . Boli to veľmi príjemné sedenia, plné spevu, humoru a spomienok. Počas páračiek sa svojimi myšlienkami vrátili na krátky čas do svojich domovov a do svojich mladých čias.
Autor: Lucia Maršalová, Iveta Krasuľová