ČADCA. Súčasné pečenie šišiek a čaj s rumom je síce výdobytok modernejšej doby, faktom je, že obyvatelia regiónu veľmi radi skĺbia dobré a chutné s tradíciou.
Turoňa si spájali s rohatou kozou
Kysučania sa každoročne tešia na fašiangy, ktoré, žiaľ, dnes končia. Do čadčianskych ulíc vyrazí turoň so svojím sprievodom. Podľa etnografa Kysuckého múzea Pavla Markecha turoň je zvieracia maska pôvodne vychádzajúca z tura, teda zvieraťa, ktoré sa v dávnej minulosti uctievalo ako symbol plodnosti a sily. Tur však u nás nežije už viac ako tri storočia. Preto si ho dnes častokrát spájajú s kozou s rohmi.
Vo fašiangovom sprievode prešli masky z Česka, Slovenska aj Poľska Čítajte Sprievod rozveselí ľudí v uliciach
Múzejníci už niekoľko rokov pripravujú pre širokú verejnosť pri príležitostí končiaceho sa fašiangového obdobia sprievod mestom. Nebude chýbať už spomínaný turoň a rôzne iné fašiangové masky v podaní členov Folklórnej skupiny zo Zborova nad Bystricou.
„Sprievod začína o 13.30 hodine pred Kysuckým múzeom v Čadci, pôjde smerom k obchodnému domu Tempo, prejde cez Matičné námestie, pokračovať bude po Palárikovej ulici,“ informuje pracovníčka múzea Darina Hnidková. Na podujatie srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci. „Skôr narodeným ponúkame spomienky na mladé časy a mladým zoznámenie sa s ľudovými tradíciami,“ pozýva Hnidková.
Slaninu si odkladali na liečenie
Zároveň približuje kúsok z histórie: „Pred Popolcovou stredou sa od nedele obeda tancovalo do utorka polnoci. Zábavy sa konali v miestnych krčmách. Muziku platil krčmár, nakoľko mal z toho zisk.“ Ako ďalej vraví, celodenné tancovanie sa striedalo s jedením. Každý priniesol niečo na občerstvenie. Gazdiné si odskočili domov obriadiť dobytok a opäť pokračovali v radovánkach. „Na túto zábavu chodievali radi staré gazdiné, ktoré tancovali naširoko cez celú krčmu od kúta do kúta, aby sa im urodil ľan a natkali z neho široké kusy plátna. Na fašiangový utorok sa varila kapusta so slaninou. Slanina sa volala „ ftorková šprka“. Kapusta sa zjedla, slaninu si odkladali na liečenie. Prikladali ju počas roka na rany, potierali vyrážky (humporu – ekzém) a podobne,“ vraví. Dodáva, že počas utorka gazdiné vyvárali hrnce od mastnoty, v ktorých počas roka varili, lebo od stredy, kedy začal štyridsaťdňový pôst sa používal na varenie len ľanový olej.
V minulosti sa nazývali „mjasopust“
Fašiangy neodmysliteľne patria k zimnému obdobiu. V 9. storočí sa používal termín „mjasopust“. V susedných Čechách sa zachoval ako „masopust“, no u nás sa začal pre toto obdobie používať nemecký výraz fašang, fašiangy. Od Veľkej noci závisí ich záver - končia sa 40 dní pred ňou. Fašiangové kratochvíle mali rôzne podoby na dedinách i v mestách. V tomto čase končili priadky, za nimi nasledovalo tkanie, uzatváralo sa aj mnoho sobášov.
