V tento deň sa v Bytči zhromaždil značný počet hostí. Palatínov katafalk umiestnili vo svadobnom paláci v blízkosti zámku. Odtiaľ sa pohol pohrebný sprievod smerom ku kostolu. Kráčali v ňom študenti z Bytče, Rajca a zo Žiliny, členovia cechov s horiacimi fakľami, predstavitelia miest a stolíc, kapitáni pohraničných hradov, príslušníci okolitej a vzdialenejšej šľachty a významní stoliční, krajskí, ako aj zahraniční hodnostári.
Pred cínovou rakvou, zhotovenou v Olomouci, šiel jeho syn Imrich. Za rakvou kráčala Turzova vdova s dcérami, zaťmi a s najbližším príbuzenstvom. Po nich nasledovali členovia ozbrojenej pešej stráže palatína, panskí služobníci z Bytče, Lietavy, Oravy a napokon obyvatelia tak mestečka Bytče, ako aj z viacerých obcí bytčianskeho a lietavského panstva.
Hostina bola mimoriadne drahá
V sprievode niesli tri zástavy, krajinskú, čiernu a palatínsku. Osobitní nosiči niesli insígnie nebohého, a to palatínske žezlo, pozlátený šišak zdobený pštrosími perami, pozlátený paloš a palatínsky erb. Po obradoch, na ktorých hlavným kazateľom bol superintendent Eliáš Láni, rakvu uložili do krypty bytčianskeho chrámu. O niekoľko rokov neskoršie Turzove telesné pozostatky premiestnili do rodinnej hrobky v kostolíku na Oravskom hrade. Tam sa dodnes nachádza aj jeho mramorový epitaf, zobrazujúci palatína v životnej veľkosti.
Na pohrebe sa zúčastnili stovky hostí aj s rodinami a služobníctvom. Bolo to veľmi drahé. Na hostinu si museli zadovážiť špeciálne služobníctvo, nábytok, riady a obrovské množstvo jedla. Na Turzovom pohrebe sa zjedlo 10 volov, 43 teliat, 144 baranov, 341 husí, 691 sliepok a kapúnov, 103 jariabkov, 2 tetrovy, 8 pôltov slaniny, 54 holieb topeného masla, 29,5 holieb netopeného masla, 28 holieb medu, 72 zajacov, 2 jelene, 1 srna, 55 šťúk, 169 kaprov, 10 pstruhov, 2 kopy karasov, 250 bielych rýb, 250 mrien, 500 údených rýb,600 haringov, 1 kus soli, sviece za 123 zlatých, 50 korcov bielej múky, 24 sudov vína, ktoré obsahovali 257 okovov a 3 ferie piva, 114 okovov a 3 ferie ovsa, 283 lukien a 1 korec, 100 vozov slamy, 60 vozov sena.
Lupiči, ktorí sa stali legendami Čítajte Najskôr sa volala Thurzofalwa
Obec Turzovka sa spomína od roku 1592 ako Thurzofalwa, od roku 1773 ako Turzovka (v maďarčine Tuzófalva). Založil ju Juraj Thurzo na mieste zvanom Predmier. Osadzovaciu listinu vydali v roku 1602. Obec patrila panstvu Bytča. V roku 1720 mala 8 mlynov, v roku 1784 tam stálo 864 domov a žilo 4832 obyvateľov, v roku 1828 mala už 964 domov a 6569 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, spracúvaním dreva, drotárstvom a pracovali v lesoch. Po roku 1918 sa venovali aj hrnčiarstvu, šindliarstvu a tkáčstvu, pracovali aj v Ostrave a chodievali na sezónne práce do českých krajov. V obci boli malé píly. Bola tam veľká nezamestnanosť, obec patrila k revolučným centrám na Kysuciach. V roku 1932 v nej štrajkovali stavební robotníci. Počas SNP bola obec významnou partizánskou zásobárňou. Po roku 1948 tam vznikali nové závody a drobné prevádzkarne. V roku 1954 sa odčlenili miestne časti Dlhá nad Kysucou, Klokočov a Korňa a vznikli samostatné obce. Dňa 1. 1. 1968 priznali Turzovke štatút mesta.
