KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Už v minulosti riešilo Kysucké Nové Mesto problém s rozostavanou plavárňou, ktorú začalo budovať v roku 1992 a obstarávacia cena predstavovala 296 142 €. Na jej dokončenie však nemalo peniaze. So zaujímavým návrhom prišla ešte v roku 2014 tamojšia súkromná spoločnosť.
Súčasťou malo byť aj umelé jazero
Nosnou funkciou areálu malo byť vytvorenie biokúpaliska, využívajúceho technológiu samočistenia vody pomocou vodných rastlín a rias vo filtračnom bazéne, pričom hlavný bazén mal tvoriť umelé jazero s úžitkovou plochou približne 2100 štvorcových metrov. Nemali chýbať ihriská pre športové aktivity, plážový volejbal, basketbal, skatepark, lezecký park, detské ihriská a stravovacie služby. S prácami sa doposiaľ nezačalo. Jedným z dôvodom bolo v počiatkoch aj to, že miestny urbariát sa pokúšal spochybniť nadobudnutie pozemku pod areálom súčasnej chátrajúcej rozostavanej plavárne, patriaceho mestu. So svojimi sťažnosťami vo veci zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia daných pozemkov z roku 1993 však nepochodil.
Dôležité je, z akého zdroja bude zabezpečovať vodu
„Výstavba biokúpaliska stagnuje z dôvodu nedostatočnej spolupráce vysúťaženého investora s mestom. Ten v zmysle koncesnej zmluvy zabezpečil projektovú dokumentáciu na zmenu stavby pred jej dokončením pre súčasnú budovu rozostavanej plavárne a pre územné rozhodnutie vonkajšieho areálu,“ hovorí primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel.
Vysvetľuje, že pre ďalšie pokračovanie je dôležité rozhodnutie investora, z akého zdroja bude zabezpečovať vodu pre prevádzku bazénov. „Od toho sa bude odvíjať ďalší postup a požiadavky na spomínanú projektovú dokumentáciu vonkajšieho areálu. V prípade zabezpečenia tejto vody zo zemného vrtu sa bude ďalší proces prípravy a schvaľovania riadiť požiadavkami štátneho orgánu ŽP,“ informuje. V prípade, že by sa zabezpečil z verejného zdroja (vodovodu) proces by riadil stavebný úrad určenej samosprávy. Investor zatiaľ nereagoval na výzvy mesta, aby sa záväzne vyjadril k tomuto postupu a v jeho duchu zabezpečil potrebnú dokumentáciu, čo spôsobuje pochybnosť o jeho schopnosti plniť záväzky v zmysle koncesnej zmluvy. „Mesto ho ešte vyzve k plneniu dohodnutých záväzkov, kde mu určí termín na ich plnenie. V prípade, že v určenom termíne nedôjde k náprave, zváži odstúpenie od zmluvy a pokúsi sa riešiť problém vypísaním novej výzvy pre využite rozostavaného objektu a areálu plavárne,“ dodáva Hartel.
Mesto Čadca začalo s výstavbou kúpaliska v auguste 2016. Po roku výstavby sa ho podarilo vlani v júli otvoriť. Do celého areálu sa vojde približne dvetisíc návštevníkov a v bazéne sa okúpe okolo 300 ľudí. Výstavbu financovalo mesto, celkové náklady sa dostali na sumu 1,9 milióna eur s DPH.
Kysuce: Nehôd vlani pribudlo, zomrelo sedem ľudí (mapy okresu) Čítajte Tropické dni nie sú už ničím výnimočným
Na Kysuciach nebolo doposiaľ žiadne kúpalisko. Obyvatelia preto museli v lete za „vodou“ cestovať aj za hranice. Nezriedka navštevovali susedné Česko či Poľsko. V minulosti bolo argumentom predstaviteľov kysuckých samospráv to, že v tomto regióne sú letá chladné, veľa prší a takáto stavba by bola nerentabilná. V posledných rokoch však už neobstojí, keďže ani Kysuciam sa nevyhýbajú nielen horúce, ale dokonca tropické dni. Počas prvej sezóny navštívilo letné kúpalisko v Čadci vyše 25-tisíc návštevníkov, tržby predstavovali 59 952 €. Ako povedal riaditeľ Mestského podniku služieb v Čadci Peter Lariš mesto plánuje urobiť kúpalisko ešte atraktívnejšie. „Postupne plánujeme vybudovať minigolf, zabezpečiť ďalšie atrakcie pre deti, tiež zabudovať do zelených plôch prvky street workoutu.“
