Stanislav Žák (64) a Roman Mičák (29) z Nesluše sú zanietenými chovateľmi poštovných holubov. O tom, že sa svojej záľube venujú s maximálnym nadšením, svedčia ich úspechy na súťažiach.
„Staráme sa a pretekáme s nimi z jedného holubníka spoločne. Sme členmi Oblastného združenia chovateľov poštových holubov v Kysuckom Novom Meste (OZ CHPH KNM), ktorá ma 64 členov. Združenie tvorí šesť základných organizácií, ktoré pôsobia v Nesluši, Rudinskej, Lodne, Hornom Vadičov, Kysuckom Novom Meste a Kysuckom Lieskovci,“ informuje Roman.
Stanislav sa venuje chovu od malého chlapca, presne od ôsmich rokov. Počas svojej kariéry dosiahol veľmi dobre výsledky. Od roku 2001 sa stabilne udržiaval na popredných miestach rebríčka, „najhoršie“ skončil do tretieho miesta. Roman si tohto „koníčka“ obľúbil takisto ako chlapec. Vraví, že ho to chytilo, keď mal 10 rokov.
„V roku 2017 sme sa spojili ako kamaráti a chováme holuby spoločne v jednom holubníku. V tomto roku sme vyhrali generálneho majstra OZ CHPH KNM a majstra mladých holubov. Náš chov je založený predovšetkým na líniách Jansen, DeKlak, Arden, Drapa, Pieter Veenstra,“ vraví Roman.
Malá strela nalietala takmer 5-tisíc kilometrov
Ich najlepšou „pretekárkou“ bola vlani trojročná holubica „malá strela“ , ktorá absolvovala za rok 2017 celkovo 9 trati a spolu nalietala 4942 kilometrov. Celkovo ich holuby absolvovali minulý rok 18 pretekov, ktorých trasa bola od 150 do 750 kilometrov. Mladé, teda vyliahnuté a vychované vlani, si „trúfli“ na 4 preteky od 130 do 220 km.
Funguje to tak, že chovateľ si holuby prinesie zo svojho holubníka na košovacie stredisko, ktoré sa nachádza v každej ZO CHPH. Tam sa nasnímajú do elektrických konštatovacích hodín. Holuby sa umiestnia do takzvaných boxov, klietok. Následne sa naložia do motorového vozidla, ktoré príde do každého strediska základnej organizácie a zavezú sa na miesto vypustenia. Elektronické hodiny si každý chovateľ zapojí na anténu, ktorú ma na vlete do holubníka. Keď prídu prvé holuby do holubníka tá ich nasníma a elektronické hodiny zaevidujú čas príletu a číslo „závodníka“.
„Mnoho ľudí si myslí, že holub letí na konkrétne miesto kde mu to určime, ale on sa prakticky iba vracia domov z miesta, z ktorého ho vypustíme,“ vysvetľuje Roman.
Musia si udržiavať „kondičku“
Holuby sa trénujú aj lietaním okolo holubníka v ranných aj večerných hodinách, čím si udržiavajú fyzickú kondíciu. Ako vraví chovateľ rýchlosť a včasný prílet závisí od jeho zdravotného stavu, celkovej vitality, kvality peria, génov, stavby tela, krídiel, svalov, kvality stravy, motivácie. „Samozrejme, veľmi záleží na tom, akým spôsobom sa chovateľ o ne stará. Holuby - takzvaní vdovci - sa motivujú holubicami vdovami a to tak, že sa za nimi ponáhľajú domov, keďže ich týždeň nevideli,“ pridáva jednu zo zaujímavostí.
Riadia sa aj polohou slnka či hviezdami
Ročné a staršie lietajú maratónske trate aj nad 1000 kilometrov. „Priemerná rýchlosť je asi okolo 90 km za hodinu. Teória, ako a podľa čoho sa orientujú, sa jednoznačne nezistila. Doterajšie výskumy však hovoria, že podľa magnetického poľa zeme, polohy slnka i hviezd,“ dozvedáme sa.
Poštové holuby sa vyšľachtili z holuba skalného. Takéto sa využívali už v stredoveku na doručovanie správ, napríklad v starovekom Egypte, asi 3000 rokov pred našim letopočtom. V dnešnej dobe sú vyšľachtené, aby sa čo najrýchlejšie vrátili domov.
Ako vraví Roman u nás je chov a pretekanie koníček, no v niektorých západných krajinách, ako sú Holandsko, Belgicko či Nemecko, ide o národný šport. Tam majú holuby, ktoré sa všeobecne považujú za najlepšie, tiež najdrahšie. V niektorých východných krajinách sa na poštové holuby uzatvárajú stávky, pričom ide o nemalé peniaze, ako je to napríklad pri dostihových koňoch. Pre ilustráciu, najdrahší holub na svete menom „zlatý princ“, sa na belgickom dražobnom trhu predal za neuveriteľných 360 000 €.
Na pohrebnej hostine Juraja Turza sa toho zjedlo neúrekom Čítajte Ide o krásny šport, škoda, že chovateľov ubúda
„Na tomto športe (koníčkovi) sú najkrajšie chvíľky pri sledovaní príletov našich zverencov domov. Keď na oblohe pozorujeme každý pohyb v presvedčení, že prilieta ten náš. Je to nádhera, keď sa spúšťajú z výšky,“ prezrádza. Smutný je z toho, že starších chovateľov ubúda a mládež nemá veľa možností dozvedieť sa, že takýto krásny šport v dnešnom uponáhľanom svete, plnom elektroniky, vôbec existuje. Dodáva, že členom ich organizácie sa môže stať každý, kto chová poštové holuby alebo mu je sympatická táto činnosť. Na veku nezáleží, podmienkou je, aby mal trvalý pobyt na Slovensku.
