Kým pred pár rokmi sa slovenskí klienti sťažovali na vysoké úrokové sadzby pri hypotékach, veď predsa všade v okolitých krajinách boli nižšie, vedeli sa dostať k nehnuteľnosti bez akýchkoľvek nasporených zdrojov. Stačilo mať dostatočný príjem a banka bola ochotná dať klientovi úver aj 100% z hodnoty nehnuteľnosti, v niektorých prípadoch dokonca aj viac. To, či to bolo alebo nebolo dobré, môžeme hodnotiť v budúcnosti, ale v každom prípade to bolo pre finančné inštitúcie a aj pre ich klientov veľké riziko.

Dnes môžeme pokojne povedať, že úrokové sadzby pri hypotékach sú extrémne nízke, ak nie najnižšie z okolitých krajín. Politici by určite povedali, že je to skvelá správa pre našich obyvateľov, avšak ako rýchlo sa úrokové sadzby na úveroch znížili, tak rýchlo stúpli ceny nehnuteľností, keďže boli pre ľudí dostupnejšie. V skutočnosti majú vyššie úvery za drahšie nehnuteľnosti s nižšími úrokmi.
V konečnom dôsledku sa nič nezmenilo, okrem tých, ktorí už nehnuteľnosti kupovali v minulosti a svoje vysoké splátky refinancovaním, pripadne retenciou znížili. Zmeny, ktoré sa však plánujú, si mnohí neuvedomujú. Úrokové sadzby sú na minimách a keďže ekonomika je na tom veľmi dobre, pomaly sa budú úrokové sadzby zvyšovať, čím sa navýši aj splátka hypotéky.
Ako teda ochrániť ľudí, aby si nebrali vyšší úver, ako reálne dokážu splácať a zároveň ochrániť aj banky? Národná banka to vyriešila tak, že im dovolí čerpať hypotéku vo výške na maximálne 70% z hodnoty nehnuteľnosti. Čiže na byt, ktorý aktuálne stojí 70-tisíc eur, dostanete úver maximálne vo výške 49-tisíc eur. Zvyšných 21-tisíc eur musíte vykryť z iných zdrojov. Zdá sa vám to veľa? Áno, aj mne. Veď koľko mladých ľudí má dnes nasporených cez 20-tisíc eur, aby si mohli zabezpečiť vlastné bývanie? Mnoho ich zrejme nebude...
Je na mieste položiť si otázku, čo nastane, ak sa toto pravidlo dostane do platnosti? Základné ekonomické poučky hovoria, že ak bude menšia kúpna sila, cena nehnuteľností by mala klesnúť. Zároveň by sa mal zvýšiť dopyt po prenájmoch, o ktoré dnes nie je veľký záujem, veď predsa každý chce bývať vo svojom. Na druhej strane, ak bude prevažná časť obyvateľstva v nájomných bytoch, ako je to zvykom v západných krajinách, budú predsa flexibilnejší aj pri zmene bydliska kvôli práci. Osobné vlastníctvo nehnuteľností už nebude prekážkou pri cestovaní za prácou. Už nebude existovať ten pomyselný domov, kde sa môže človek vrátiť. Nie je práve toto zámer našich zákonodarcov?

Ako sa hovorí, kto chce, cestu si nájde a k vlastnému bývaniu sa dostane, ale bude to ďaleko ťažšie, ako v minulosti. Bude si to vyžadovať najmä zodpovednosť a disciplínu, ktorej dnešní ľudia majú veľmi málo a pomoc odborníkov, ktorí vedia aj v takýchto prípadoch poradiť a správne nasmerovať.
RADOSLAV VALKO, spolumajiteľ SOPHISTIC Pro finance a. s.